hráva.
Podľa všeobecného lekára Jána Košturiaka chrípka vrcholí na prelome rokov. Šarapatí už od jesene do jari. Tohtoročný slabší výskyt možno pripisovať najmä očkovaniu proti chrípke. Súčasná mierna zima príčinou rozhodne nie je, skôr naopak, počasie s pomerne nestálymi teplotami šíreniu vírusov skôr prospieva. „Toto striedavé teplo-zimné počasie je práveže vhodnejšie na výskyt vírusových ochorení, ako keď je počasie stabilné. Človek nevie, ako sa obliecť a ľahko prechladne,“ hovorí lekár. „Avšak vakcinácia má stopercentný vplyv na znížený výskyt chrípky. To môžem potvrdiť zo skúseností. Mám v starostlivosti okolo 2000 prevažne starších ľudí, z nich je približne 500 až 700 zaočkovaných. Starší ľudia majú výbornú disciplínu, sami sa na očkovanie hlásia, keď je to aktuálne. A sú spokojní, buď potom vôbec neochorejú alebo ak áno, má ochorenie miernejší priebeh.“
Poplach na pohotovosti
Doktor Košturiak vraví, že posledné tri-štyri roky pravá chrípka našu oblasť nezasiahla. Vyskytujú sa skôr chrípke podobné ochorenia. „Mal som v decembri pohotovostnú službu a zdalo sa, že chrípka tu prepukne. Za dvanásťhodinovú službu som ošetril 130 ľudí a medzi nimi boli príznaky, ktoré by sa hodili na chrípku s typickou symptológiou. Našťastie to boli mladí ľudia, príznaky rýchlo odzneli a nápor pacientov ustúpil,“ povedal. Dodal však, že dve tretiny z nich nemali čo na pohotovosti robiť. „Stotridsať ľudí tam muselo čakať a boli nervózni. Lepšie by boli urobili, keby zostali doma, dali si šálku čaju, nejaké ovocie a vyležali to doma.“
Teploty sa nebojte
„U nás prevláda u ľudí názor, že keď majú horúčku, sú vážne chorí a musia ísť k lekárovi. Majú 38 stupňov a okamžite pýtajú antibiotiká, čo je nezmysel,“ sťažuje sa lekár. Antibiotiká neznižujú teplotu a neliečia žiadnu virózu. Účinné sú len pri komplikáciách. „Horúčka nie je choroba. Je to len jej príznak. Teplota nie je nepriateľ, ona je dokonca náš spojenec. Pri nej sa rýchlejšie tvoria a distribuujú protilátky, a tým, že zvýšime teplotu, zhoršíme škodlivým mikróbom životné prostredie. Im je najlepšie pri bežných 37 stupňoch, vyššie teploty sú pre ne nepríjemné,“ vysvetľuje Košturiak. Do 39 stupňov teda vôbec netreba chodiť k lekárovi. Radšej si doma ľahnúť, piť veľa tekutín, nie horúcich, len izbovej teploty, jesť veľa ovocia a zeleniny, najlepšie v surovom stave. „A žiadne vitamínové bomby. Ľudia sa hrnú do lekární a kupujú kvantá vitamínov. Načo? Zrejme nevedia, že najväčším zdrojom vitamínov je bežná strava. Napríklad pri C vitamíne sú to zemiaky. Avšak musia byť správne upravené,“ upozorňuje lekár. Teplota by mala po troch-štyroch dňoch odznieť sama. Ak pretrváva alebo sa zvyšuje, treba ísť k lekárovi.
Pohyb a čerstvý vzduch Popri očkovaní je najúčinnejšou prevenciou proti chrípke pohyb na čerstvom vzduchu a otužovanie. „To je ale problém dnešnej doby. Už od detstva sme pozatváraní v prekúrených miestnostiach, vysedávame za počítačmi, pri televízoroch, nehýbeme sa, nevetráme. V chrípkovom období sa treba vyvarovať davom ľudí, kinám, divadlám, hromadným dopravným prostriedkom, ale aj alkoholu. Čaj s rumom nelieči,“ hovorí doktor. Že na vás doľahla chrípka, zistíte ľahko. Dostanete teplotu, zimnicu, bolesti hlavy, svalov, pridruží sa kašeľ. Chrípka sa od bežného nachladnutia veľmi nelíši, oboje sa však lieči rovnako. Po týždni by mala začať chrípka ustupovať. Ak tomu tak nie je, treba sa vybrať k lekárovi. „Pri vážnejšej forme alebo neliečenej chrípke môže dôjsť ku komplikáciám. Najmä u starších ľudí alebo u detí. „Môže sa pridružiť bakteriálna infekcia, a tam sú potrebné antibiotiká,“ upozorňuje Košturiak. Chrípka však môže prejsť aj do zápalu pľúc, priedušiek, u detí do zápalu stredoušia. Vo výnimočných prípadoch aj k smrti. Zanedbaná prechodená chrípka môže viesť k rôznym chronickým ochoreniam horných dýchacích ciest alebo srdcového svalu.