Hra Medea je vaším debutom v Mestskom divadle Žilina?
- ID: Je to môj debut. Som tu prvýkrát. Vôbec som nepočítala s tým, keď som odchádzala
z Bábkového divadla, že sa tu zastavím. Je to pre mňa príjemná zastávka. Síce trošku náročná, ale som rada, že prišla.
- LP: Áno. Tiež som s tým nepočítal. Ja tu žijem päť rokov a nikdy ma neoslovili. Až teraz sa zmenila situácia a stalo sa, čo sa stalo. Je to príjemná a veľká výzva, zmena. Prísť sem a dostať tu dve dosť veľké postavy. Už dlho som nehral pre dospelých.
V predstavení Medea hráte hlavné postavy. Ako ste sa stotožnili so svojimi rolami, bolo to náročné?
- ID: Je to pre mňa dosť ťažké, pretože mám len 25 rokov
a v podstate som si ešte neprežila to, čo Medea – nemám deti, ani iné jej podobné životné skúsenosti. Musím často používať predstavivosť, ktorou sa snažím vžiť do roly emocionálne. Tým sa ju snažím pochopiť. Samo zrejme, za veľkej pomoci režiséra. Som na neho odkázaná, aby mi pomohol s tou postavou. Hľadanie v samej sebe. Väčšina je však o predstavovaní.
- LP: Ešte som sa veľmi nevžil. Ešte to len príde. Dúfam, že to stihnem.
Ako hodnotíte vašu vzájomnú spoluprácu?
- ID: S Lukášom sa poznáme už dlhšiu dobu. Pracovali sme spolu. On už hosťoval v Bábkovom divadle, keď som tam ja práve prišla. Pracoval ako externista. Spolu sme začali robiť aj inú tvorbu, respektíve spolu s ďalším kamarátom chceme pracovať aj na niečom ďalšom. Máme kamarátsky vzťah, sme medzi sebou dobre naladení, a dobre sa nám spolupracuje.
- LP: Už sa poznáme dlhšie, tak si myslím, že je to v poriadku a dobre.
Obaja máte skúsenosti s bábkovým divadlom. Ako vnímate posun k takej vážnej hre?
- ID: Je to pre mňa niečo nové, prvýkrát niečo väčšie, vážne. Doteraz som hrala iba rozprávky a občas nejaké pouličné divadlo v Bábkovom divadle v Žiline, čo je úplne iné. Iná forma hrania, predstavenia, keďže to bolo zväčša pre deti. Medea je titul naozaj dosť náročný, pre ktorý chcem urobiť maximum, čo bude v mojich silách.
- LP: Ja mám rád bábkové divadlo. Rád ho budem robiť, rád ho robím. V Bábkovom divadle
v Žiline pracujem externe, ale aj to už menej. Obsadenia hier sa už menia viac internými ľuďmi. Takže Medea v Mestskom divadle je pre mňa príjemná zmena.
K stvárneniu postavy Medey ste sa dostali nejakým výberom, či si vás vybral priamo režisér?
ID: Vybral ma režisér. Pôvodne sme mali robiť inú hru, v ktorej som mala hrať menšiu postavu. Táto hra sa však stiahla už v úvode, a tak ma oslovil, či by som nechcela hrať Medeu. Z mojej strany hneď bolo jasné, že do toho idem.
Lukáš, máte celkom netradičný vzhľad. Najmä vlasy. Akým spôsobom máte urobené masky, aby ste do hry zapadli?
- LP: Tvorcovia asi počítali s mojím netradičným vzhľadom a nerátali s tým, že kvôli niečomu sa ostrihám. Možno je to pre nich exotické a zapadá to do koncepcie, pretože tá koncepcia nie je originál antická, ale je to posunuté do tejto doby. Možno to ešte aj prišlo vhod, a tak to využili. V hre nie je kladený dôraz na žiadne extra výtvarné záležitosti. Malo by to byť čo najviac o hraní a o tom, o čo je napísané v príbehu.
REŽISÉR MARCEL ŠKRKOŇ ŠANCU NEPREPÁSOL
Prečo ste sa rozhodli spracovať práve túto starogrécku drámu?
- Medea patrí medzi najznámejšie grécke tragédie, je jednou z najvýznamnejších Euripidových diel. Práve tým, ako je hra napísaná, ako pracuje s postavou Medey, láka zistiť, v akom svete vlastne žila, či ten svet je stále rovnaký, alebo sa zmenil. Ako sa zmenil, ako sa práve pozeráme na skutok takýchto rozmerov – vraždu vlastných detí - v súčasnosti. Existuje tu milión otázok, prečo a každý, kto sa to nerozhodne inscenovať, tak prepasie veľkú šancu.
Čítali ste túto hru od Euripida už skôr, či až pri rozhodnutí o jej spracovaní?
- Všetci sme ju čítali už na gymnáziu. Myslím si, že je to dokonca jedna z maturitných otázok. Každopádne, Euripides je jeden z troch najväčších starogréckych dramatikov. K tomu textu sa nie je problém dostať. Skôr treba mať možno odvahu pokúsiť sa ho inscenovať.
Akým smerom ste sa uberali pri spracovaní hry? Je viazaná skôr na dobu vzniku, či prispôsobená pre dnešnú modernú dobu a jej diváka?
- Je to ťažká otázka. Nemôžeme inscenovať Medeu tak, ako sa inscenovala v starovekom Grécku, pretože máme len bežnú predstavu o tom, ako vtedy divadlo fungovalo. Aj keby sme vedeli presne, ako vtedy všetko na javisku vyzeralo, aké boli kostýmy, rekvizity, herci, nikdy by sme neboli schopní postaviť nanovo amfiteáter pod holým nebom a pozvať do neho kompletne celé mesto, pretože tak to fungovalo v tých časoch.
V Mestskom divadle Žilina ste režírovali aj hru Lakomec. Keď to môžete dnes porovnať, čo bola pre vás väčšia výzva?
- Väčšia výzva? Ťažké veci – aj Lakomec, aj Medea. Neviem, možno Lakomec. Každého, kto chce režírovať komédiu, varujem, že je to veľmi ťažké a ťažší bol Lakomec.
Ste spokojný s hereckým obsadením v dráme Medea?
- Stopercentne.
Myslíte si, že aj diváci budú z tejto hry nadšení? Aké sú vaše očakávania?
- Ja dúfam, že budú. Divadlo je od slova „dívať sa“, tak si myslím, že sa budú mať na čo pozerať.