Toto časové porovnanie sa mi zdá neprimerané. Históriu som neštudovala, mám len základné vedomosti z dejepisu a tu nás učili, že 18. storočie je časový úsek rokov 1701 – 1800. že by sme klesli až tak hlboko? Pán Jaroslav sa v článku ponosuje, že musí v bandaskách privážať pitnú vodu pre potreby svojej rodiny. Vozí ju vlakom z práce. Keďže sa porovnáva so životom v 18. storočí, asi mu málokto uverí, že vtedy už bola železnica v Konskej. Kto mal v tejto dobe kúpeľňu, alebo splachovací záchod? Páni na hradoch mali kade, kde im poddaní nanosili vodu a kúpali sa. Chudoba sa predsa kúpala v potoku. Týmto nechcem ironizovať potreby života pána Jaroslava, pretože tým by som ironizovala aj tie svoje. Podobne, ako spomínaná rodina, tak aj aj s manželom sme odišli od vymožeností panelákoveho spôsobu života, kde sme mali všetko zabezpečené, do súkromia života na dedine. Je to romantika, život činorodý, netrpíme depresiami z nudy, ako v paneláku. Každý deň nám prinesie niečo nové, s čím sa musíme popasovať a naučiť sa žiť. Nasťahovali sme sa do drevenice, ktorá bude čoskoro 100-ročná. Žijeme v osade, kde žije asi 40 ľudí s trvalým bydliskom a chatári, ktorí po týždňovom vypätí si prídu užiť život v prekrásnom prostredí prírody. Čuduj sa svete, že aj my máme tie isté problémy, ako rodina z Konskej. Tiež nemáme zabezpečenú pitnú vodu.
Nemá ju totiž celá dedina Pšurnovice, napriek 20-ročnému prísľubu primátorov v predvolebných kampaniach. Dedina spádovo patrí pod správu mesta Bytča, nie je to žiadna samota. Prípojka pitnej vody je už vo všetkých okolitých dedinách, prečo toľko čakania. Je skutočná romantika počúvať obecný rozhlas, keď medzi pesničkami zarezonuje oznam: „Prišla cisterna s pitnou vodou, občania, ktorí majú problémy, si môžu prísť naplniť svoje bandasky alebo nádoby". Takže nie len na samote v Konskej, alebo aj v prímestskej osade Pšurnovice tiež nie je pitná voda. Viacerým obyvateľom na jeseň voda v studniach vyschla a trápia sa ako ju zabezpečiť. My si tiež v bandaskách vozíme vodu z Bytče. Vôbec sa tým necítime, že žijeme v 18. storočí, ale je nám veľmi ľúto, že si z občanov obce Pšurnovice urobilo mesto len svojich vazalov a platcov daní, ktoré sú rovnaké s tými bytčianskymi. Rada by som vás pozvala aj do osady Tomborov Salaš, to by ste ale museli byť riadne obutí. Prístupová cesta je zničená, lebo urbariát ju využíva na sťahovanie dreva z blízkeho lesíka ťažkými lesnými traktormi. Mesto Bytča ju dalo pred 5 rokmi sčasti opraviť, no sťahovaním dreva ju pracovníci urbariátu opäť zničili. Je tu dlhoročný súdny spor mesta a urbariátu, sú totiž spolumajitelia pozemku, na ktorom by mala byť cesta vybudovaná. Kedy to však bude, zatiaľ nikto nevie. Možno by to vedeli povedať niektorí mestskí činitelia a chcú nás prekvapiť. Dúfam však, že sa toho ešte dožijem.
Autor: ANNA HAJDÚCHOVÁ