Na každom oddelení žilinskej nemocnice visia schránky, do ktorých môžu pacienti alebo ich príbuzní vhadzovať svoje podnety, námietky a pripomienky. Alebo poďakovania. „V priestoroch nemocnice je do tridsať schránok, na každom oddelení je minimálne jedna. Keď máme oddelenie na viacerých poschodiach, je schránka na každom poschodí,“ informovala riaditeľka nemocnice Daniela Bekeová. Schránky sú na dobre viditeľných miestach.
O schránkach nevedia
Pacienti však o schránkach na chodbách nemocnice veľmi nevedia. Svedčí o tom počet podnetov, ktorých vlani nemocnica zaznamenala okolo päťdesiat. Popri počte pacientov a návštevníkov, ktorí prejdú jednotlivými oddeleniami za celý rok, to nie je veľa. „Ich počet postupne narastá. Pomaly si ľudia zvykajú aj na takúto možnosť vyjadrenia svojho názoru. Mnohí ale ešte stále uprednostňujú osobný kontakt, tak pri poďakovaní, ako aj pri sťažnostiach,“ povedala Bekeová.
Nie je to zbytočné
Niektorí ľudia sa domnievajú, že podnetmi zo schránok sa nik nezaoberá a schránky sú len efektným opatrením vedenia nemocnice, aby ukázalo, že vychádza pacientom v ústrety. „Nie je to pravda. Všetkými podnetmi sa zaoberáme. Aj anonymnými. Niekoľko rokov prevažovali sťažnosti na zlú stravu v nemocnici, riešili sme to. Spravili sme organizačné opatrenia a strava sa už zlepšila. Dokonca sa v nemocničnej kuchyni začali stravovať aj súkromní lekári, ktorí majú v našom areáli ambulancie,“ podotkla riaditeľka.
Zlá komunikácia
Najviac sťažností prichádza na komunikáciu s personálom. Pacienti a ich príbuzní sa sťažujú na nie práve najľudskejší prístup sestier a lekárov. „Toto je veľmi ťažké spätne preveriť, keď nie sme pritom, ale tie sťažnosti sa viac-menej opakujú. Najviac ich je na internom oddelení. Nie je to však preto, že je tam najhorší personál. Dôvodom je, že tamojšia príjmová ambulancia prvotne zachytáva 90 percent pacientov nemocnice. Dá sa povedať, že sa ich tu najviac premelie, a preto dochádza aj k najčastejším konfliktom. Potom sú, samozrejme, istí ľudia, ktorých už poznáme. Vieme, že sa správajú tak, ako sa správajú a mesiac čo mesiac im dohováram, prosím ich, aby sa správali lepšie, ale viac robiť nemôžem. Vyhodiť ich za to nemôžem, pretože svoje pracovné povinnosti si plnia,“ priznala Bekeová.
