„Svoju životnú filozofiu som asi dostal do vienka na horských chatách vo Vysokých Tatrách, kde som strávil ako nosič deväť sezón. Tam som si uvedomil, že prácu, ktorú človek začal, by mal aj dokončiť,“ konštatoval Barabáš. Sám seba charakterizoval ako „chodiaceho človeka“. Jeho expedície sú, okrem nakrúcania jedinečných filmov, aj o rozjímaní, na ktoré tu má človek dostatok času. „Vezmem si len to, čo sa mi zmestí do batoha a urobím si poriadok vo svojom rebríčku hodnôt. Veľa ľudí si myslí, že na výpravách zažívam nejaké adrenalínové zážitky, ale je to v podstate podobné, ako keď idete na dovolenku. V tíme však musia všetci držať pokope, inak to môže dopadnúť zle.“ Takisto je to aj so vznikom filmových dokumentov.
Najdôležitejšie je zladiť množstvo umeleckých profesií - scenáristu, dramaturga, režiséra, strihača, či zvukára, všetko by malo dohromady fungovať. Film by mal dokázať sprostredkovať silnú myšlienku. Medzi pútavými ukážkami z dokumentov v priestoroch Nadácie 21. storočia najprv kládla hosťovi otázky moderátorka Monika Janigová, postupne sa dostali k slovu aj prítomní diváci. Pavol Barabáš má v zásobe také množstvo neuveriteľných zážitkov zo svojich expedícií, že by mohol rozprávať ešte podstatne dlhšie. Podobne by to možno dopadlo, aj keby sme začali vymenovávať ocenenia, ktoré za svoje dokumenty dostal u nás, aj v zahraničí. Má rád všetky svoje filmy, lebo, ako hovorí, všetky ich zažil. Pavol Barabáš vyštudoval zvukovú a obrazovú techniku na Vysokej škole technickej v Bratislave. Nakrútil viac ako tri desiatky filmov, ich hlavnou témou sú ľudia v extrémnych podmienkach. Vyhľadáva príbehy, v ktorých hrdina ide na hranicu svojich možností. Jeho posledná expedícia smerovala do pralesov v Novej Guinei, medzi ľudí nedotknutých civilizáciou.
