Ficovi a spol. totiž pramálo záleží na tom, aby sa slobodnej a nezávislej tlači na Slovensku darilo. Aj keď opak by bol postoj hodný skutočného štátnika. Jeho postoj sa však dá pochopiť. Rovnako totiž nám nezáleží na tom, aby Fico, ako osoba, na svojom poste prosperoval, na úkor novinárov, opozície, tretieho sektora, občanov atď. Slobodné a nezávislé médiá sú totiž v civilizovanom a demokratickom svete predovšetkým strážcami pravidiel hry a nie osobných ambícií. Presne naopak tomu bolo v totalite, v ktorej súčasný premiér, ako mladý zväzák, začínal svoju kariéru. Médiá slúžili na propagandu a propagáciu vládnucich elít. Na ich „budovateľskú kvalitu“ si niektorí čitatelia ešte snáď spomenú.
Zdá sa, že Ficovi dnes ide o to isté. Zrejme by mali médiá informovať len o svetlej budúcnosti, úspechoch vlády, plnení plánu na 120 percent. Toto však nie je našou úlohou. Na to má pán premiér tlačový odbor, ktorý si svoju „robotu“ zastáva dokonale. Našou úlohou je, naopak, poukazovať na chyby, prešľapy, či porušovania zákona zo strany politických elít. To aj robíme. A práve to sa premiérovi nepáči. Vôbec totiž nejde o to, že sa sem-tam uverejnila aj nepravda. Poškodený totiž aj teraz mohol požiadať o opravu a zvykom v každej slušnej redakcii bolo uverejniť ju. V prípade, že sa cítil byť poškodený aj materiálne, mohol si, napríklad, ušlý zisk vymáhať v občianskom konaní pred súdom. V krajnom prípade, ak cítil, že mu novinár chcel úmyselne poškodiť, mohol využiť inštitút trestného práva. Fico, ako právnik, by to vedieť mal. Ako politik, by mal zároveň strpieť oveľa väčší zásah do svojho súkromia, ako bežný občan. A každý slušný politik ho aj strpí. Okrem tých, ktorí majú čo skrývať.