Sobota, 23. marec, 2019 | Meniny má Adrián

Pavol Barabáš "Na cestách sú najväčšou hodnotou ľudia"

V NADVÄZNOSTI NA FESTIVAL horských filmov v Žiline prijal dokumentarista Pavol Barabáš (48) pozvanie na diskusné fórum Farby môjho života. Usporiadala ho Nadácia 21. toročia.

Autor mnohých ocenených filmov nám povedal o svojom vzťahu k horám, cestách na najexotickejšie miesta na svete, ale aj o tom, čo znamená priateľstvo v situáciách, kedy sú ľudia odkázaní sami na seba.

Na vašej internetovej stránke je motto: „Choď tam, kam chceš ísť“, odkedy sa ním riadite? Je aj vašou životnou filozofiou?
- Túto filozofiu, ktorú som si vzal do vienka svojho života, som možno získal na horských chatách vo Vysokých Tatrách. Robil som tam niekoľko rokov počas štúdia na strednej a vysokej škole nosiča. Strávil som tam osem alebo deväť sezón, ale nestalo sa mi, že by som nejakú „vynášku“ na chatu nedoniesol. Toto mi dalo do života filozofiu, že čo človek začne robiť, to by mal aj dokončiť.

V jednom zo svojich rozhovorov ste prezradili, že nemáte rád cestovanie. Nevylučuje sa to s tým, čo robíte?
- Niekedy rozmýšľam nad tým, prečo odchádzam do vzdialených krajín. Dospel som k názoru, ktorý sa dá možno prirovnať k tomu, keď sa veľa ľudí teší jedenásť mesiacov v roku na to, že pôjdu na dovolenku. Ja sa jeden mesiac, keď som na expedícii, teším na jedenásť mesiacov, počas ktorých budem doma. To je asi ten rozdiel.

Dá sa povedať, že na svojich cestách hľadáte pokoj, že sa odstrihnete od sveta, v ktorom žijete väčšinu roka? Alebo sú tam okrem objavovania a filmovania aj nejaké ďalšie ciele?
- Ešte v mladosti som sa charakterizoval, že som „chodiaci človek“. Chôdza je niečo podobné ako meditácia. Myslím si, že veľa ľudí medituje a ani si to neuvedomuje.
Množstvo náboženstiev berie púte ako súčasť bohoslužieb, či meditácií. Ľudia chodia do fitness centier na stacionárne bicykle, či bežiace pásy, ale aj to je určitá forma meditácie. Mozog sa vypne a človek sa sústredí na bezmyšlienkový stav. Moje expedície sú o tom, že ideme peši, sme mimo rôznych civilizačných vymožeností a je tam čas aj na rozjímanie.

Dokázali by ste pomenovať vaše pocity pred výpravou, počas nej a po návrate?
- Na cestu sa vždy teším, pretože som človek, ktorý je väčšinou v strižni, robí s technikou a technológiami. Naša spoločnosť je jednoducho taká, vtiahne vás do svojho kolobehu rôznych povinností, napríklad poistiek. Zoberte si, koľko času miniete len na to, aby ste si platili rôzne poistky. Aspoň v mojom prípade je to veľké množstvo. Pritom, keď idem na cesty, tak sa nepoisťujem. Keď človek začne mať strach z toho, kam ide, tak sa nikam nedostane. Cesty sú pre mňa tým, že niekam odídem, vezmem si len to, čo sa mi zmestí do batohu a pekne si zas urobím poriadok v rebríčku hodnôt. To, čo je vzácne, sa prejaví veľmi jednoducho. Napríklad, keď sa vrátim domov z cesty po Afrike a otočím vodovodným kohútikom, tak sa veľmi teším, že tečie krásna, čistá voda. Pritom je na svete toľko štátov, kde je množstvo detí, ktoré čistú vodu nikdy neochutnali. Veľmi sa teším, že žijem v krajine, v ktorej žijem.

Strach je prirodzenou súčasťou života. Určite vás sprevádza aj na cestách. Ide u vás
o takzvaný „želaný strach“, ktorý sa spája s adrenalínom, kvôli ktorému to vy a iní nadšenci robíte? Ako je to vlastne s tým strachom v skutočnosti?
- Veľa ľudí si asi myslí, že na expedíciách máme nejaký strach, alebo že tam zažívame vyslovene „adrenalínové“ situácie. Podľa mňa je to podobné, ako keď ide ktokoľvek na dovolenku a tam zažije nejaké príhody. Skúsenosti, ktoré človek má, ho naučia rôzne situácie riešiť. Pri cestovaní v kolektíve je dôležité, aby tento fungoval ako jeden zohratý „stroj“. Nemôžete sa báť sám za seba, zachraňovať život sám sebe. Musíte myslieť na celý tím, ktorý je s vami. Ak niekto začne byť egoistický, tak expedícia môže skončiť veľmi zle.

Ako je to potom v bežnom živote? Pomáha vám to lepšie selektovať ľudí?
- Myslím si, že na expedíciách môžete spoznávať hory, mestá, ľudí, etniká, to je na tom to najkrajšie. Ľudia dávajú všetkému rozmer a život. Mojím dobrým kamarátom je Peťo Valušiak. Viem, že sa naňho môžem spoľahnúť v každej extrémnej situácii. To sú devízy, ktoré sa nedajú nijako zaplatiť. V extrémnych podmienkach sa každý pred ostatnými „vyzlečie donaha“. Prichádzajú situácie, keď sa musíte podeliť o jedlo, náklad, pomôcť tomu, kto má menej energie. To je pre mňa to najhodnotnejšie. Ľudia, ktorých tam spoznám.

Určite je mnoho ľudí, na ktorých rád spomínate.
- K tomu môžem povedať, že horská filozofia, ktorú som spoznal niekde na Orave alebo vo Vysokých Tatrách, funguje vo všetkých horách na svete. Sami viete, že keď prídete do Tatier, zrazu začnete zdraviť neznámych ľudí, ste si tak nejako bližší. Čím ste vo vyšších polohách alebo na odľahlejších miestach, tým viac to funguje. Ľudia vám dajú aj to posledné, dajú vám posteľ, najesť a nič za to nechcú. To je krásne poznanie.

Vaša posledná expedícia smerovala do Novej Guinei.
- Guinea je špecifický, najväčší tropický ostrov, kde človek môže nájsť pod klenbou pralesa ľudí, ktorí sú dokonale ukrytí pred civilizáciu. Je to ostrov plný povier. Títo ľudia sa, napríklad boja cestovať. Veria, že keď niekam prídete, tak spustíte kolobeh udalostí. To znamená, že keď vojdete do osady a niekto zomrie, tak ste to podľa nich spôsobili vy a zlo musí byť potrestané. Niektoré kmene sú ešte stále kanibali. Naozaj veria svojim poverám, preto vôbec necestujú medzi dedinami. Možno aj z toho dôvodu je tam zaznamenaných toľko rôznych jazykov.

Ako sa vy dorozumievate na svojich cestách? Či už v pralese, alebo napríklad vo vysokohorských dedinách v Nepále.
- Keď sa človek chce dohovoriť, tak sa dohovorí úplne s každým. Keď sa niekto dohovoriť nechce, alebo sú tam nejaké antipatie, tak sa nedohovorí, aj keď má s tým druhým spoločný jazyk. Stačí mať otvorené srdce, tí ľudia to vycítia. Prírodní ľudia, hlavne v Novej Guinei, sú úplne jednoduchí. Buď si dobrý, alebo si zlý. Nič iné medzi tým nie je. Oni nepoznajú pretvárku, alebo nejaké pózy. Rovno povedia, čo je dobré a čo je zlé.

Ako si hľadáte témy pre svoje expedície? Na základe čoho sa rozhodujete, kam pôjdete
a kam nie?
- Niekedy je dobré mať dobrých priateľov, ale niekedy to až také dobré nie je. Priateľ vás niekedy nahovorí na takú totálnu hlúposť, že potom ľutujete, že ste sa nechali prehovoriť.

Čo nikdy nesmie chýbať, alebo čo nechýba vo vašom batohu?
- Väčšina ľudí si možno myslí, že my tie expedície pripravujeme nejako zodpovedne. Pravda je však taká, že večer predtým si povieme, že už by sme mohli začať niečo chystať. Ideme do supermarketu, niečo nakúpime a ráno odchádzame. Raz sme takto celá expedícia nakupovali a ja som nabral plnú igelitovú tašku cesnaku. Pýtali sa ma, čo budeme robiť so šiestimi kilami cesnaku, ale nakoniec sme ho celý zjedli. S cesnakom sa dá jesť asi všetko a ja by som bez cesnaku na expedíciu nešiel.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  2. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  3. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  4. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  5. Investment Advisory Guide for Slovakia
  6. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross!
  7. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka
  8. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019
  9. Máte pri čítaní „krátke ruky“? Vitajte vo svete štyridsiatnikov
  10. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali
  1. Vaše umenie bude hýbať Tatrami. Zapojte sa do súťaže ZSSK
  2. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  3. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  4. Recenze youtubera JeezyJ: jak dopadla autokamera Mio MiVue 785 ?
  5. Burza pracovných príležitostí opäť na Stavebnej fakulte STU
  6. Počet ochorení na rakovinu stále stúpa. Nepodceňujte prevenciu
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  9. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou
  10. Slávnostná inaugurácia rektora a dekanov fakúlt EU v Bratislave
  1. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 28 604
  2. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 23 017
  3. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 19 676
  4. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 16 092
  5. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 15 253
  6. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 11 461
  7. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019 9 343
  8. Prievidzská firma je malý zázrak. Uznáva ju americké letectvo 8 405
  9. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 6 773
  10. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 6 219

Hlavné správy z MY Žilina

Nový spôsob operácie kolena skráti rehabilitáciu v nemocnici o polovicu

Až o polovicu skráti pooperačnú rehabilitáciu nový typ operácie roztrhnutého predného skríženého väzu kolena.

Pletené vlákno chráni poškodený väz a zrýchľuje dobu liečby o polovicu.

Videozáznamy v I. a II. triede, odstúpenie tradičného klubu. Aké novinky nás čakajú počas futbalovej jari?

Rozprávali sme sa s predsedom Športovo-disciplinárnej komisie ObFZ Žilina Petrom Vachanom.

Futbalisti po zimnej prestávke opäť vybehnú na trávniky.

Fontána v Sade SNP sa rozpadá, mesto chce zrekonštruovať celý park

Fontána Žilinské panny v Sade SNP je v dezolátnom stave. Po revitalizácii celého parku dostane aj ona nový šat. Miesto, kde stojí, ale ostane zachované.

Fontána je v zlom stave.

Slováci a Česi nad 55 rokov môžu požiadať o Kartu seniora

Slováci starší ako 55 rokov môžu žiadať v Trenčianskom a Žilinskom kraji o Kartu seniora. Získajú zľavy na Slovensku aj v Českej republike.

O všetkom rozhodne siedmy zápas

Rozhodujúce stretnutie sa hrá na žilinskom ľade v sobotu.

Vlci nedali ani gól. (Ilustračné foto)

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Rimavskosobotský okres zamorila nebezpečná droga

Polícii rozviazal ruky fakt, že sa herba dostala do zoznamu zakázaných drog.

Dve obrovské tragédie vo Svrčinovci, pri jednej dieťatko zrazil vlastný dedko

Obyvatelia Svrčinovca neveriacky krútia hlavami. V jeden deň sa v obci odohrali dve tragické udalosti.

Po údere mal mladík vážne poranenia, polícia žiada o pomoc

Policajti z Prievidze žiadajú o pomoc pri stotožnení svedkov ublíženia na zdraví a výtržníctva.

Zebra, ktorá ušla z cirkusu na nitrianskom sídlisku, poškodila auto

Zebru hľadali s poníkom. Cirkus sľúbil, že vzniknutú škodu zaplatí.

Vybrali SME

Už ste čítali?