a Bratislave. Prednedávnom sa vrátil z mesačného pobytu v Hongkongu. Rozprávali sme sa s Jánom Hrankayom.
Ako bolo v Honkongu tentorkát?
- Bol som tam už štvrtýkrát, ale prvý raz som zobral aj dvoch študentov z bytčianskej školy Igora Sakalu a Michala Repčíka. Chcel som, aby v tam reprezentovali školu a mesto. Zo začiatku sa veľmi tešili. Postupom času však bolo vidieť, že sa im už cnie za domovom. Mali sme však veľké šťastie. Niekoľko posledných dní nášho pobytu sa nám osobne venoval veľmajster Lam Jo, zakladateľ školy Lam. Ceníme si to, pretože on, vzhľadom na svoj vek, už príliš veľa neučí.
Koľko má veľmajster rokov?
- Zúčastnili sme sa na exhibícii pri príležitosti jeho 98. narodenín. Okrem nás tam bolo viac ako 300 ľudí, novinári, niekoľko televízií, ale tiež známi filmoví herci. Cvičili sme aj sparingovú zostavu kópia proti halapartni.
Aký bol váš ďalší program?
- Cvičili sme celý mesiac, každý deň, prakticky od skorého rána do polnoci. Len raz sme boli na výlete a niekoľkokrát sme sa prešli po nábreží. Inak to bola len drina. Jeden zo študentov, ktorý robí taxikára, nás zobral na výlet po Hongkongu. Veľmi si nás obľúbil. Keď sme sa lúčili, tiekli mu slzy. Vidia totiž, že máme kung-fu radi. My sme zase pozvali nášho učiteľa Lam Chun Singa opäť do Bytče. Usporiadame exhibíciu, podobne ako pred rokom. Chceme však na ňu pozvať už oveľa viac škôl ako vlani. Radi by sme privítali školy z celej Európy.
Nehovorte ale, že ste si z Hongkongu nepriniesli aj iné zážitky?
- Cvičili sme ešte aj v deň nášho odchodu. Videli sme, napríklad, chodník slávy na nábreží. Je to niečo ako v Hollywoode. Na zemi sú hviezdy a odtlačky rúk slávnych hercov. Je tam Jackie Chan, ale hviezdu tam má aj Bruce Lee. Chceli sme najmä, aby náš pobyt znamenal predovšetkým čo najväčší prínos pre naše zručnosti.
Mesačný pobyt v Hongkongu nie je lacná záležitosť. Kde na to beriete?
- Vyšlo ma to na 80-tisíc. Zobral som si na to aj pôžičku. Na moje pobyty tam však idú predovšetkým peniaze, ktoré si zarobím učením v mojich školách.
Čo na to vaša rodina?
- Už si zvykli. Som často z domu preč. Veľa cvičím a učím. Okrem toho pracujem v betonárskej firme. Keď som ale doma, venujem im všetok svoj čas. Zvykli si a už mi nič nevyčítajú. Berú to ako súčasť nášho života. Aj z Hongkongu som sa veľmi tešil domov. Dcérka bude mať 10 rokov a veľmi mi chýbala. Keď som bol už doma a videl som, že je všetko v poriadku, opäť ma to tam na nejaký kratší čas ťahá.
Ako ste sa dostali práve ku kung-fu?
- Zaujali ma filmy. To bolo dávno. Začal som cvičiť v Prahe. Tam som sa nakontaktoval na rodinu Lam. Keď som ich videl naživo, hneď som vedel, že toto je to, čo by som chcel. Sú to ľudia na pohľad telesne menších rozmerov, ale je v nich veľmi veľa životnej energie, úsmevu a optimizmu. Cvičenie sa mi páčilo, zdalo sa mi, že ho chápem, a tak som sa nepotreboval obzerať za niečím iným. Vidím, že to funguje v sebaobrane a viem, ako ťažké je zvládnuť niektorú zbraň. Na druhej strane vidím niektorých svojich rovesníkov, ako ťažko sa hýbu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo práve kung-fu. Možnože, keby ma pred osemnástimi rokmi vzali na karate, robil by som ho doteraz.
Kung-fu aj učíte na celom Slovensku. V čom je jeho podstata?
- Mám okolo 80 študentov a jedinú škola rodiny Lam na Slovensku. To je to kvalitné, ozajstné kung-fu. Kung-fu v preklade neznamená nič konkrétne. Je to niečo ako zručnosť získaná namáhavým opakovaným cvičením. Každý jeden pohyb je určený na sebaobranu. Mnoho ľudí však dnes cvičí kvôli tomu, aby zosilneli, alebo len tak, pre radosť z pohybu. Každý si vyberie, čo ho baví. Sme jedna veľká rodina. Pomáhame si navzájom.
Kung-fu vás však neživí. Neplánujete si otvoriť svoju profesionálnu školu?
- Chcel by som. Chvíľami sa už zdá, že to pôjde. Že je už študentov dosť. Inokedy sa zas ukáže, že ľudia sú pohodlní. Poznám to na sebe. Chodím popoludní z práce unavený a idem ešte cvičiť. Okrem toho cvičím aj každé ráno. Ja ale študentov nešetrím. Záleží mi na tom, aby cvičili správne a dobre. Nechcem len, aby mi zaplatili a potom nech to flákajú. Nechcem im to zľahčovať. Vyžadujem od nich maximum a oni mi to často pripomínajú. Výsledky sa pomaly dostavujú.
