Dokončenie z titulnej strany.
Podľa Matečeka kroky kompetentných smerujú k tomu, že avizovanú diaľnicu medzi Žilinou a Ružomberkom nahradí rozšírená cesta I. triedy a jej funkciu prevezme rýchlostná cesta z Banskej Bystrice, popod Donovaly do Ružomberka. „Tým pádom sa oslabí funkcia Považia,“ dodal Mateček. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) Matečeka požiadal o zmenu územného plánu. Cestu popod Strečno chce rozšíriť na štvorpruh. Požiadala ich o to slovenská správa ciest. Mateček to odmietol. „Pretože to nemajú náležite zdôvodnené. V prípade dostavby tunela totiž úplne postačí dvojpruhová komunikácia,“ dodal architekt. Podľa na-šich informácií ŽSK o to isté žiadal aj ďalších autorizovaných architektov. Všetci odmietli. Niektorí z nich totiž tvrdia, že pokiaľ má cesta popod Strečno v prípade výpadku tunela suplovať diaľnicu, tak by musela byť s diaľnicou spojená.
„Tu sa nachytali na hruškách. Cesta totiž konči v Žiline a nemá s diaľnicou súvis,“ dodal Mateček. ŽSK tvrdí, že diaľnica D1 je jej prioritou. „V platnom územnom pláne je navrhnutá ako verejnoprospešná stavba najvyššej priority,“ povedal hovorca Peter Kubica. Vláda tvrdí, že úsek Višňové – Dubná skala je jeden z najťažších úsekov. Mal by vraj stáť 40 miliárd korún. Podľa Matečeka nemá Národná diaľničná spoločnosť súhlas od ministerstva financií. Podľa Márie Cupákovej z odboru komunikácie ministerstva dopravy „uznesenie vlády zaväzuje ministra financií spolupracovať s ministrom dopravy pri procese verejného obstarávania aj s konečnou analýzou rizík a jeho vplyvov na verejné financie“. Podľa ministerstva je výstavba tunela Višňové zahrnutá do Programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 – 2009, ktorý schválila vláda. Národná diaľničná spoločnosť nám do uzávierky na otázky neodpovedal.