vom osem jazdných pruhov.
Dnes sú na tomto úseku v prevádzke 2 jazdné pruhy jednej cesty a akýkoľvek zásah do ich zjazdnosti (dopravné nehody, opravy ciest, čiastočné uzávierky) sa okamžite prejaví paralýzou cestnej dopravy na severozápade Slovenska. Na prvý pohľad by sa zdalo, že sa ide udiať v zásade veľmi dobrá vec. Má to však niekoľko rovnako zásadných „ale“.
Štyri jazdné pruhy medzi Žilinou a Martinom by mala mať diaľnica D1 postavená v rámci projektov PPP (verejno-súkromné partnerstvo). Ministerstvo dopravy v týchto dňoch oznámilo – ale nevyhlásilo – tender na jej financovanie, stavbu a prevádzkovanie práve prostredníctvom PPP. Ak tento tender nedopadne podobne ako ten prvý v poradí na úseky diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom – v ktorom sa jeden najvyšší orgán štátnej správy Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR súdi s iným najvyšším orgánom štátnej správy, Úradom pre verejné obstarávanie SR – potom sa možno diaľnice medzi Žilinou a Martinom dočkáme.
Na celej veci je však zaujímavé a zároveň podozrivé, že štvorčlenné konzorcium Rýchlostné komunikácie, ktorého námietka voči postupu Ministerstva v tendri vyvolala súdny spor dvoch štátnych orgánov, rovnakú námietku v tendri PPP na rýchlostnú cestu R1 do Banskej Bystrice stiahlo. Stavba úsekov diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom je tak v nedohľadne, zatiaľ čo stavba rýchlostnej cesty R1 do Banskej Bystrice sa môže pripravovať. Do hry zároveň vstupuje SSC, dožadujúca sa rozšírenia existujúcej cesty I/18 v Strečnianskej úžine na 4 jazdné pruhy, a to ešte v dobe pred spojazdnením diaľnice D1 medzi Žilinou a Martinom. V projektovej dokumentácii na rozšírenie cesty, katastrofálnej odbornej úrovne, nenájdete povinné odborné preukázanie potreby rozšírenia cesty. Na základe takejto dokumentácie sa zástupcovia SSC domáhajú zmeny územného plánu Žilinského kraja! Na oficiálnych jednaniach operujú množstvom rôznorodých zdôvodnení.
Od padania skál na cestu, cez dopravnú nehodovosť až po pltníkov na Váhu. Chýba im však stále to najdôležitejšie, exaktne preukázať, že i pri prevádzkovaní diaľnice D1 je nutné rozšíriť cestu I/18 na 4 jazdné pruhy, a to i za cenu úplného ochromenia cestnej dopravy počas výstavby rozšírenia cesty. Že ide o chránené územie národného parku to navrhovateľov vôbec netrápi. A nakoniec to najlepšie, o falošnosti tvrdení SSC ohľadom potreby súbežnej a prepojenej prevádzky 4-pruhovej diaľnice D1 a 4-pruhovej cesty I/18 v úseku medzi Žilinou a Vrútkami svedčí fakt, že SSC vo svojom projekte na žilinskej strane Strečnianskej úžiny akosi pozabudla komunikačne prepojiť diaľnicu D1 a cestu I/18!
Z celej situácie, medzi riadkami, vyplýva snaha súčasného vedenia štátu zbaviť sa zodpovednosti za stavbu diaľnice D1 na Považí a snaha o jej nahradenie rozšírením existujúcej cesty I/18.
Dopad takéhoto stavu na Žilinu a Považie by bol katastrofálny. Dlhodobo plánovaná komunikačná štruktúra mesta by bola úplne rozbitá, Metro ale i iné podnikateľské subjekty, plánujúce umiestniť svoje ambiciózne projekty pozdĺž trasy diaľničného privádzača od Bytčice, by sa naraz ocitli vedľa nezaujímavej mestskej komunikácie. O nedobrom vplyve na obyvateľstvo pozdĺž kolabujúcich mestských ciest ani nie je potrebné zvlášť hovoriť. Neustále zdôvodňovať súčasnú najvyššiu prioritu výstavby diaľničnej siete na Slovensku v úseku medzi Žilinou a Martinom je v odborných kruhoch zbytočné. Na súčasnej politickej scéne to však s prístupom k tejto problematike nie je až také jednoznačné. Podľa štandartnej praxe by sa žiadalo čo najskôr postaviť diaľnicu D1 medzi Žilinou a Martinom. Do tejto doby by bolo potrebné, aby si SSC splnila svoju povinnosť správcu cesty uskutočnením sanácie závad skalnatých masívov nad cestou
v Strečnianskej úžine, a to bez jej rozširovania. Zároveň poskytuje dostatok priestoru SSC na to, aby konečne dala vypracovať vierohodný projekt identifikujúci potrebný rozsah úpravy cesty I/18.
