Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Budeme mať za opaskom mešce?

OD VZNIKU PRVÝCH PEŇAZÍ prešlo už niekoľko tisícročí. Dnes je človek s nimi v každodennom styku. Ich dlhú históriu si už ani neuvedomujeme. Z papierových bankoviek, ale i z okrúhleho či hranatého kovu mincí, sa však dá vyčítať aj veľa informácií.

Ľudia, ktorých zaujímajú peniaze i z tejto stránky, sa nazývajú numizmatici alebo notafilici. Jedným z nich je Žilinčan Jozef Salát (65).

Vieme, kto prvý začal vyrábať peniaze?
- Človek sa dlho bez peňazí zaobišiel. Pojmy kúpa a predaj neexistovali, lebo si vystačil aj s výmenou tovaru. Nie je tomu ani tak dávno, veď ešte niekoho starí rodičia bežne chodili do miest na jarmoky a trhy, kde vymieňali sliepky, vajcia, huby, či ovocie za petrolej, zápalky, cukor, či soľ. Neskôr si systém výmeny zjednodušili platidlami. Neboli to všade len kúsky kovu, v prímorských oblastiach sa využívali aj mušle alebo vzácne korenie. Prvé kovové platidlá sa používali už pred našim letopočtom v Asýrií, Egypte a Babylone. Mince odlievali a ich okrúhly tvar označovali rozličnými značkami, symbolmi alebo obrazmi panovníkov. Preto sa z nich môžeme dnes dozvedieť všeličo
o hospodárskej situácií krajiny, vojnových udalostiach, umení, móde, jubileách, ale aj o osobnostiach jednotlivých národov. Prvé papierové peniaze sa začali používať v Číne začiatkom 11. storočia, no v Európe až v 17. storočí. Na území dnešného Slovenska zaviedla panovníčka Mária Terézia v roku 1762 tak-zvané bankocedule.

Skryť Vypnúť reklamu

Aká mena sa používala na našom území?
- Archeologické nálezy svedčia, napríklad, o výskyte železných hrivien, ale s razbou mincí začali u nás majstri spracovania kovov Kelti už pred naším letopočtom. S rímskymi légiami sa k nám dostávali rímske mince a obchodom zase rôzne iné. Za cisára Františka Jozefa boli platidlom dukáty, grajciare, groše. Korunová a halierová mena bola u nás zavedená za jeho panovania v roku 1892. V tom čase boli peniaze skutočne kryté zlatom. Po rozpade Rakúsko – Uhorska v roku 1918 sa však začali v Československu zo zlata raziť takzvané obchodné mince. Prvá československá minca – 20-haliernik bola zavedená až v roku 1921, lebo kremnická mincovňa bola Maďarmi vydrancovaná. Osud peňazí je spojený so zmenou režimov, a kým sa nevydajú nové bankovky, staré sa zvyčajne označujú kolkami. Každá zmena ale stojí ďalšie peniaze. Napríklad, Slováci veľa úspor stratili pri peňažnej reforme v roku 1953, keď im menili peniaze v pomere 1:5 až 1:50. Dnešná mena platí od roku 1993.

Skryť Vypnúť reklamu

Z akého materiálu sú mince vyrobené a ako by sa mali správne ošetrovať?
- Mince sa vyrábajú z ušľachtilých kovov – zo zlata, striebra, medi, mosadze, či bronzu. Olovené alebo cínové bývajú veľmi zriedka a železné len v čase núdze, napríklad, tak bolo počas vojen, keď sa kvalitnejšie kovy používali na muníciu. Železo totiž rýchlo podlieha korózií. Vo filmoch niekedy vidíme, že ľudia skúšajú kvalitu mince tým, že do nej zahryznú. Čím rýdzejšie zlato bolo na výrobu mince použité, tým skôr ste do neho otlačili zuby. Keď za Slovenského štátu nebol záujem o strieborné mince, bola rozšírená fáma, že obsahujú zlato. Kvôli tomu bolo mnoho z nich poškodených. Pokiaľ majú mince len patinu, čiže ak sú zájdené vekom, také zásadne nečistíme, neleštíme. Tým by sme ich len po zberateľskej stránke znehodnotili. Patina je totiž nielen dôkazom staroby, ale chráni mincu i pred koróziou. Takú len umyjeme teplou vodou, prípadne jemnou kefkou odstránime nečistoty. Strieborné mince čistíme vodou s troškou čpavku alebo sódy, prípadne vygumujeme školskou gumou.

Skryť Vypnúť reklamu

Nikdy si nie som istý - čo je rub a čo líce mince?
- Na lícnej strane sa spravidla zobrazovala hlava panovníka, neskôr hodnota mince. Opačná strana sa nazýva rub a býva na ňom štátny znak. Vďaka novodobému zvyku datovať mince ich môžeme presne zaradiť do obdobia, z ktorého pochádzajú. Nachádzajú sa často pri archeologických vykopávkach, v starých cintorínoch alebo náhodne pri výkopových prácach. V čase, keď ešte neexistovali banky a trezory, bolo najbezpečnejšie miesto na úkryt peňazí v zemi. Keď sa blížila vojna, mnohí svoje peniaze zakopali. Stávalo sa, že neprežili a potom po dlhšej dobe niekto našiel „poklad.“ Býva to najmä v pivniciach alebo popri starých obchodných cestách, kde sa vyskytovali zbojníci. Aby sa príbytku držali peniaze, dávali ľudia prv peniaze do základov domov. Táto povera je ešte aj dnes živá. Taktiež ešte celkom nevymizla pohanská obyčaj dávať zosnulému mincu do dlane pre „prievozníka“ na druhý svet.

Od čoho sa odvíja zberateľská cena mince?
- Omylom by bolo myslieť si, že cenu určujú rozmery, vek alebo materiál, z ktorého je vyrobená. Rozhodujúcim kritériom pre vzácnosť mince je, koľko kusov sa zachovalo alebo vyrazilo. Povedzme z československých mincí je najvzácnejší malý bronzový 5-haliernik z roku 1924. Vyrobila sa len skúšobná razba v počte päť kusov. Hovorí sa však, že si jeden vtedajší zamestnanec mincovne zhotovil zopár kusov pre seba. Odvtedy je najvyhľadávanejšou československou mincou. Jej hodnota sa na burzách pohybuje v desiat-kach tisícov. Naproti tomu niektoré rímske mince sa dajú kúpiť za pár korún a pritom sú takmer dvetisíc rokov staré. Zachovalo sa ich totiž veľké množstvo. Cenu tiež určuje kvalita mince. Ak je ošúchaná, alebo má poškodené hrany, cena klesá. Môže sa to stať vtedy, ak minca spadne na tvrdý materiál. Zvláštnosťou boli donedávna platné naše 10 a 20-halierniky. Na nich štát prerábal, pretože ich nominálna hodnota bola nižšia ako náklady na ich výrobu. Ľudia si ich vôbec nevážili, lebo za ne nič nekúpili. Zo starých 10-haliernikov dokonca robievali podložky pod skrutky. Poškodzovanie obeživa je však zakázané a takisto je trestné falšovanie peňazí. V minulosti dokonca smrťou.

Prečo sa vyrábajú peniaze po sériách?
- Toto má tiež súvis s ochranou proti falšovaniu. Každá séria má iné ochranné znaky, ktoré pozná len niekoľko zasvätených. Bývajú to zámerné chyby, napríklad nenápadné, úmyselne prerušené linky v kresbe, ktoré okrem oficiálnych ochranných znakov bránia rôznym špekulantom vo výrobe falzifikátov. Aby sa ešte viac chránili, dávajú sa vyrábať peniaze do iných štátov. Ľudia sú neuveriteľne vynaliezaví – kým neboli okraje mincí vrúbkované, tak z nich obstrihávali alebo opiľovali, prípadne v nich naprieč vyvŕtali dierku a zapchali ju. Zo strieborných alebo zla-tých kúskov a pilín si potom vyrobili kúsok drahého kovu.

Podarilo sa vám získať nejaké rarity?
- Ja som sa začal o staré peniaze zaujímať, keď som mal asi štrnásť rokov. Vtedy som v našej pivnici našiel pohár a v ňom zopár bežných neplatných mincí. Na ozajstné rarity som nikdy nemal financie. Zaujímal som sa skôr o teóriu v literatúre. Ale každá minca je zaujímavá. Je to malé výtvarné dielo a každá má svoj príbeh, ktorý nepoznáme. Nevieme, akými cestami sa k nám dostala, kto ju vlastnil, akou prácou si ju zarobil a čo si za ňu kúpil. Za mnohými sú aj krvavé osudy. Zberateľstvo mincí má stáročnú tradíciu. Prv sa mu venovali najmä bohatší ľudia, lebo chudoba peniaze ani nevidela. Dnešní zberatelia sa zvyčajne sústredia na nejakú oblasť alebo obdobie, pretože na celom svete je mincí príliš veľa. Ja som sa zameriaval hlavne na kremnickú mincovňu. Zvláštnosťou je aj papierová či kovová československá trojkoruna. Tá bola po krátkom čase stiahnutá z obehu, lebo nepasovala do desiatkovej sústavy.

Ďalšou zaujímavosťou je naša bývalá 20-korunová bankovka z roku 1970. Je na nej zobrazený husita, ktorý má obe ruky ľavé. Od 1. októbra do 31. decembra v roku 1990 platila v Československu stokoruna s Klementom Gottwaldom. V porevolučnej nálade mu však ľudia prepichovali oči, preto bola stiahnutá z obehu a namiesto nej sa načas vrátila stará veľkorozmerná stokoruna z roku 1961. V Maďarsku počas inflácie po druhej svetovej vojne bola vydaná bankovka s najvyššou nominálnou hodnotou 1 miliarda biliónov pengö. Keď ste nimi naplnili plátené vrece, tak prázdne vrece malo vyššiu cenu ako jeho obsah. Podarilo sa mi získať našu 2 000-korunovú bankovku z roku 1945. Táto nominálna hodnota sa používa len zriedka. Mám tiež mince s dierkami v strede, ktoré sa nenosia v peňaženke ale zavesené na krku na šnúrke, no aj štvorcového či šesťuholníkového tvaru. Vo svojej zbierke vlastním jubilejné mince, plastové žetóny, kreditné karty, dokonca aj poukážky z bývalých Tuzexov, takzvané bony. Odkladám si i súčasné peniaze do hodnoty 100 korún, lebo aj tie najstaršie mince boli kedysi nové. Na tento koníček však treba veľa peňazí.

A čo hovoríte na blížiace sa euro, nebude vám smutno za korunou?
- To viete, že bude, veď koruna má dlhú históriu. Budú s tým opäť vysoké náklady, ktoré zaplatíme my – likvidácia miliónov bankoviek a mincí z obehu, nové registračné pokladne, predajné automaty, parkovacie automaty a zvyšovanie cien v obchodoch pri zaokrúhľovaní. Od 17. januára už platiť korunami u nás nebude možné. Čaká nás osem druhov euromincí a sedem druhov bankoviek. K papierovým eurobankovkám sa však my, obyčajní ľudia, nedostaneme a ak áno, rýchlo ich rozmeníme a budeme mať hŕbu mincí. Vyzerá to tak, že budeme musieť opäť nosiť za opaskom mešce, ako voľakedy. Pozitívne bude to, že nebudeme potrebovať zmenárne pri návšteve eurozóny.

Kedy podľa vás prejdeme všetci na bezhotovostný platobný styk?
- To ešte nejakú dobu potrvá. Ale pravdepodobne v budúcnosti sa tak stane. Už dnes mnohí platia pomocou kreditných kariet, internetu, mobilného telefónu a raz nám možno implantujú pod pokožku mikročip a hotovo. Pravdaže, nosiť pri sebe veľké množstvo peňazí môže byť riskantné, ale tieto vymoženosti spôsobia, že sa staneme absolútne sledovaní ako roboty.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Hygge ako životný štýl
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  5. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  6. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  7. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  8. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  9. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  10. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 33 237
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 31 973
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 731
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 174
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 059
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 570
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 894
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 832
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 533
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 693
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

V prípade priaznivej epidemiologickej situácie sa mestský úrad opäť otvorí 1. februára.

40m
Antigénové testovanie na koronavírus SARS-CoV-2.

Testovanie v Kii bude pokračovať aj zajtra a po víkende.

6 h

Okrem Žiliny svoje kandidatúry oznámili aj Banská Bystrica, Hlohovec, Martin, Nitra, Prešov, Trenčín a Trnava.

7 h

Otestovať sa môžu aj neobjednaní záujemcovia.

10 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

10 h

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

20. jan

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

8 h

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

20. jan

Už ste čítali?