ovaným vtedajším politickým systémom.
Temer každý občan, aspoň ten, ktorý má záujem, má dnes prístup prakticky ku všetkým informáciám dostupným na elektronických informačných zdrojoch, či v tlačových médiách. Práve táto možnosť však vyžaduje ďaleko citlivejší a možno aj inteligentnejší systém hodnotenia týchto informácií. Ako nevyhnutné sa zdá byť hľadanie väzieb medzi rôznymi informačnými zdrojmi. Hodnotenie vzájomných súvislostí môže často pomôcť pri rozhodovaní sa, či už, tak povediac, pre okamžité riešenia, alebo pre odhad vývoja z hľadiska blízkej alebo vzdialenejšej budúcnosti. Pred približne desiatimi rokmi sme hovorili v médiách o tom, že energetická náročnosť ekonomiky sa bude postupne znižovať. Dnes zase hovoríme o výstavbe ďalších vysoko výkonných energetických zdrojov, ktoré táto ekonomika bude nevyhnutne potrebovať. Čo sa vlastne stalo, nevedeli sme, alebo nedalo sa to predpovedať skôr?
Ešte pred pár rokmi nám nerobilo problém hovoriť o tom, že kvalitné potraviny jednoducho a lacno dostaneme pre naše potreby v zahraničí. Dnes začíname hovoriť o nedostatku potravín ako o svetovom probléme. Nedalo sa na to myslieť, keď sa na vysoko bonitných pôdach stavalo a ešte stále stavia systémom „na zelenej lúke“? Máme prístup k obrovskému množstvu informácií, a predsa sme na základe nich nedokázali dostatočne presne odhadnúť vývoj. Bolo tomu tak preto, že sa výrazne zmenili podmienky pre ekonomický rozvoj? Alebo náš systém jednoducho nevie predpovedať? Možno je to aj tým, že tí, ktorí pripravovali a pripravujú štúdie a stanoviská, boli málo nezávislí na výkonnej moci a mali viac na mysli zachovanie si priazne zo strany tých, na ktorých boli, alebo mali byť závislí. Je možné aj to, že tí, ktorí rozhodovali, nechceli počuť hlas ich poradcov a v neposlednom rade aj ostatných občanov.
Pravdepodobné je aj to, že predpokladanie budúceho vývoja nebolo jednoduché, pretože vývoj v globalizujúcom sa svete sa rýchlo a neustále mení. V riadení a smerovaní spoločnosti je však potrebné, aby sa predpovedal budúci vývoj čo najsprávnejšie. Niekedy to nie je možné. Vo väčšine prípadov to však v krajinách, ktoré dnes prosperujú, dokázali urobiť. Progres, napríklad, v severských štátoch Európy v ostatných dvadsiatich, tridsiatich rokoch, by nebol možný, keby ich rozhodovanie o smerovaní spoločnosti nebolo bývalo vtedy nastavené správnym smerom. Veľmi dôležité je stanovenie správnych priorít. Nemyslím si ale, že je najdôležitejšie, aby sme vedeli presne nalinkovať vývoj v jednotlivých sektoroch hospodárstva. Cez informácie vstupujeme do spoločnosti založenej na obrovskom využívaní vedomostí. Znovu sme teda pri dobrom vzdelaní a vzdelávaní, ktoré je dnes naozaj nevyhnutné na to, aby rozvoj ekonomiky a spoločnosti bol, moderne povedané, „udržateľný“.
