Občania sa však o nej nemohli dozvedieť. A to aj napriek tomu, že mesto Žilina má k dispozícii upozornenie prokurátora zo dňa 9. novembra 2007, ktorá označila podobné konanie stavebného úradu v prípade vydania stavebného povolenia na stavbu mrakodrapu, za nezákonné, pretože stavebný úrad mal „s dotknutými účastníkmi komunikovať minimálne prostrednictvom verejnej vyhlášky“. Výhrada sa týkala počínania úradu ešte za Slotu. Prečo sa podobne zachoval aj úrad vedený Harmanom? Podľa našich informácií ide od líniovú stavbu, ktorá zasahuje do verejných komunikácií a dotknutá je aj verejná zeleň a stromy.
Kto je za tým?
Prípad má aj zaujímavé pozadie. Podľa výpisu z obchodného registra figuruje v orgánoch ŽT, ako člen predstavenstva aj žilinský mestský poslanec Ivan Chaban (SNS). Ten istý Chaban však bol od založenia až do novembra 2006 aj konateľom a spoločníkom firmy B.I.B. spol. s r.o., ktorá pre ŽT na projekte vykonáva stavebné práce. Chaban už v súčasnosti oficiálne v orgánoch firmy nefiguruje. Právne je to v poriadku. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva zo dňa 15. februára, uložili poslanci prednostovi úradu Viliamovi Mikulášovi vypracovať vnútorný predpis, podľa ktorého mali vedúci odborov oboznamovať poslancov s príslušného obvodu „s pripravovanou a investičnou činnosťou v ich obvode a zabezpečiť, aby sa v tomto procese určil priestor aj na stanovisko výborov mestských častí k danej činnosti, pričom neakceptácia tohto stanoviska musí byť riadne zdôvodnená“. Podľa našich informácií však poslanci mestskej časti Bôrik o pripravovanej investičnej činnosti v objeme 24 mil. Sk informovaní neboli.
Podľa Harmana je všetko kóšer
Podľa primátora Ivana Harmana predchádzali vydaniu stavebného povolenia vyjadrenia všetkých príslušných odborov na Mestskom úrade a všetkých dotknutých inštitúcií, vrátane oddelenia životného prostredia, Odboru hlavného architekta a správcu zelene. Stavebným povolením bol investor zaviazaný minimalizovať dopad na poškodzovanie zelene v parku
a povinnosť vykonať komplexnú rekonštrukciu chodníkov po celej šírke. „Z tohto dôvodu bola mestom určená trasa nie cez existujúcu zeleň, ale najmä v trase chodníkov,“ upresnil Harman. Primátor hovorí, že mesto jednoducho stavebné povolenie vydať muselo, pretože je zo zákona povinné umožniť pokládku inžinierskych sietí do verejných komunikácií a verejných priestranstiev.
„Z tohto dôvodu mesto nemôže neurčiť trasu na pokládku inžinierskych sietí v prípade žiadosti investora k objektu s platným stavebným povolením,“ dodal. Podľa jeho slov má totiž mrakodrap stále platné stavebné povolenie. Navyše vraj neexistovala zákonná povinnosť na to, aby stavebný úrad oznamoval verejnou vyhláškou, keďže „ide o malý počet účastníkov konania a všetci sú známi“. „Stavba Amfiteáter a stavba horúcovodné potrubie sú dve odlišné veci so samostatnými stavebnými konaniami a podmienkami. Mesto vraj poslancov neinformovalo preto, že ide o „zložitý vnútorný proces“. „Napríklad za rok 2007 bolo stavebným odborom vydaných približne 4 000 rozhodnutí. Informovať o takomto množstve rozhodnutí a konaní je viac ako zložité,“ uzavrel Ivan Harman.