V prvej fáze rozširuje parkovací dom, zhruba o 150 miest. Tie majú v budúcnosti slúžiť aj pre potreby centra. Mestu ide predložiť už piatu verziu projektu, to malo zatiaľ k predchádzajúcim zásadné pripomienky. Investícia za 1,2-miliardy má háčik. Je ním budova starej fary, ktorú vyhlásilo Ministerstvo kultúry minulý pondelok za národnú kultúrnu pamiatku. Budova patrí Žilinskej farnosti, ktorá sa voči tomu odvolala. Podľa dohody mal totiž Trabelssie namiesto nej postaviť cirkvi náhradné priestory.
Najprv oplotia schody
Polovica schodov, ktoré spájajú centrálne námestia, od pondelka oplotia, kvôli prekládke inžinierskych sietí. Za plotom prebieha archeologický výskum. Parkovací dom majú rozšíriť o tretinu. Financovať to bude Žilinská parkovacia spoločnosť. „V pôvodnom projekte na podzemné parkovisko sme počítali s viac miestami,“ povedal Trabelssie. O týždeň chce predložiť už definitívnu verziu štúdie, so zapracovanými pripomienkami mesta, ako má komplex vyzerať. „Akonáhle to mesto odsúhlasí, všetkými svojimi zložkami, tak ju zverejníme,“ povedal. Kvôli výstavbe zbúrajú všetky budovy, cirkevnú sálu rozoberú. Trabelsie vlastní podľa jeho slov dve tretiny pozemkov, ktoré na zámer potrebuje. V minulosti ich kúpil od Váhostavu. Podľa neho nebude nový obchodný dom „čo najlacnejšia stavba a krabica.“ Väčšina z neho má byť pod zemou. Kvalitnejšie značky majú prilákať hlavne mladých ľudí. Interiér by mohol mať prvky orientálnej architektúry. Stáť by mal už začiatkom roka 2010.
Vzťah s mestom
Trabelssie chce, aby sa „našlo riešenie, ktoré je momentálne ešte stále ako tak ekonomicky zaujímavé a myslím si, že architektonicky urobí rozruch,“ povedal. Podľa neho má s mestom korektný vzťah. Primátor Ivan Harman hovorí, že „tento projekt stále nie je definitívny. Bolo predložených niekoľko variánt.“ Projekt je v súlade s územným plánom. Mesto k nemu ale malo viaceré pripomienky. Vymenoval ich predseda Stavebnej komisie mesta Dušan Maňák: „Objekt musí rešpektovať stavebnú čiaru pôvodnej zástavby, so zachovaním ulice Štôlňa a s dodržaním parcelizácie, sporná bola aj navrhovaná výška zástavby, architektúra stavby v modernom vyjadrení, musí rešpektovať okolitý priestor vo väzbe na zástavbu mestskej pamiatkovej rezervácii. Tiež musí zabezpečiť dostatok parkovísk k navrhovaným funkciám a doporučili sme rešpektovať faru ako dôležitý Genius loci mesta,“ povedal. S mestom sa investor dohodol, že Farské schody oplotia až po skončení Staromestských slávností. „Keby som nevidel konštruktívny pohľad mesta, už by som do vizualizácii neinvestoval,“ dodal.
Čo so starou farou?
Rímskokatolícka cirkev tu vlastní pozemky a nehnuteľnosti. Žilinská farnosť podnikateľovi ustúpila a na revanš získa komerčné priestory v pripravovanom nákupnom centre. „Pripravujeme sa na odluku cirkvi od štátu. Objekty, ktoré tam máme, takto zhodnotíme, aby diecéza mala príjem, keď to bude potrebné,“ povedal generálny vikár Žilinskej diecézy Ladislav Stromček. Majetkom farnosti je aj stará fara zo 17. storočia, ktorá je hneď oproti Farskej uličke. Ministerstvo kultúry ju vyhlásilo na podnet Krajského pamiatkového úradu za národnú kultúrnu pamiatku. Farnosť sa odvolala, kvôli štatútu pamiatky by ju nemohli asanovať. „Cirkev mala už v roku 1930 stavebné povolenie na jej zbúranie,“ obhajuje zbúranie budovy Stromček.
Parkovanie
Komplex má na parkovanie využívať aj kapacity parkovacieho domu, ten má momentálne 425 miest. Jeho väčšinovým vlastníkom je Mesto Žilina. To, že bude dom slúžiť aj na parkovanie pre kupujúcich, nikomu nevadí. „Parkovací dom je v zásade komerčná záležitosť. Je predčasné to nejako uzatvárať. Čas ukáže, aké kapacity bude potrebovať on a jednak aké v tomto území ešte potrebuje mesto,“ povedal Harman. Cez víkend sú v parkovacom dome priemerne 4 autá za hodinu. Trabelssie tvrdí, že na nákupy sem budú chodiť práve cez víkendy a parkovanie v meste to neohrozí.
Žigmund neuspel
Nedávno predstavila svoj zámer na námestí Andreja Hlinku spoločnosť Nefretiti. Jej konateľ Roman Žigmund s projektom City park neuspel. Podľa Trabelssieho je hlavný rozdiel v pozemkoch. „My sa neuchádzame, na rozdiel od pána Žigmunda o stavbu na mestských pozemkoch,“ povedal. Môže to tvrdiť, lebo vlastní dve tretiny z miest, kde chce stavať. Zvyšnú získal práve Žigmund, čo Trabelssie napadol na súde. Projekty predkladali Mestu Žilina v rovnaký deň. Ten Žigmundov po medializácii a kritike verejnosti mesto zamietlo.
