ré tu prezentoval za niekoľko volebných období bývalý primátor Slota.
Nenadarmo mnohí Žilinčania už stihli rozostavaný komplex pomenovať iným príznačným názvom a to slovom „geto“. Keď prvýkrát pán bývalý primátor Slota predstavoval tento zámer vtedajším poslancom mesta, nezdržal som sa v tejto súvislosti poznámky „o zdravom rozume“ . Bolo mi verejne odpovedané, že „sadnem na zadok, keď uvidím túto architektúru“. Odpovedal som, že nemusím, mne stačí už len ten údaj o navrhovanom počte podlaží, vo vzťahu k nízkopodlažným rodinným domom v obytnej zóne. Nuž ako nielen ja vidím, vôbec som sa nemýlil, aj napriek tomu že po dokončení to môže byť celkom pekná architektúra, bohužiaľ ale nie v tejto lokalite. Tak ako by som nemal nič proti AUPARK-u ale v inej lokalite a nie likvidáciou priestoru námestia, tak aj pre túto stavbu platí všeobecná a základná zásada, o tom že dobrá architektúra môže byť len v dobrej a, samozrejme, pre stavbu vhodnej lokalite.
Zničené okolité prostredia samotnou stavbou sa síce ešte po jej dokončení ako-tak zacelí, vyrúbaný masív zelene tu ale už nikto nenahradí. Zvýšená koncentrácia dopravy osobných vozidiel nových bytov v pôvodne kľudnom prostredí, zatienenie pozemkov a domov výškovou zástavbou, znehodnotenie trhovej hodnoty okolitých rodinných domov, problémy s televíznym signálom Ak by bolo Slovensko právnym štátom, v prvom rade táto stavba v rozpore s platným územným plánom, rovnako ako ani AUPARK na Štúrovom námestí, by nemohli byť nikdy postavené. Komplex Amfiteáter naviac, podľa údajov publikovaných v iných médiách, je v súčasnosti investíciou rodinného impéria pána Slotu. V normálnej spoločnosti by už len takáto informácia znamenala koniec pôsobnosti v politike a možno aj útek na Bahamy.
Smerom do nedávnej minulosti, ak by sme si pripomenuli, ako sa v tejto lokalite predávali mestské pozemky a v koho rukách sa dnes nachádzajú, by sa toto počínanie mohlo prinajmenšom nazvať zneužívanie právomoci verejného činiteľa. No a ak je pravda, že komplex Amfiteáter realizuje Váhostav pána Širokého, spomínaného v súvislosti s trestne stíhaným Viktorom Koženým, tak by sme tu mali mať ďalšieho adepta na pobyt na Bahamách. Nuž ale čo ľuďom tohto typu stačí sponzorovať vládnu stranu, ktorá paradoxne má plné ústa práva a právneho štátu, ktorí potom nemajú a nebudú mať žiadne starosti so získavaním ďaľších lukratívnych štátnych zákazok. A Ty obyčajný občan, čo by si chcel dodržiavať zákony, si považovaný za naivného hlupáka. Čo sa preto ešte musí stať, aby sa tento štát stal naozaj právnym štátom?
Dočkáme sa preto niekedy Ficovho zákona o dokazovaní pôvodu majetku, ktorého mal ešte v opozícii plné ústa, dnes ale akosi v tomto úsilí poľavil. Nečudo, veď ak by tento platil, do 24 hodín sa mu rozloží vládna koalícia „týchto budovateľov svetlejších zajtrajškov sociálneho štátu“. Boli by tým ochudobnení o mnohé zábavné relácie z parlamentu, vrátane nedávnych podpisových akcií pána Rafaela Rafaja a zároveň by na Slovensku výrazne poklesli aj mnohé investičné aktivity. Veď viete si predstaviť že politik, ktorý deklaruje v priznaní že nemá žiadny majetok, by si prišiel prvého januára 2009 vymeniť do banky niekoľko svojich nagazdovaných miliárd? Pre týchto novodobých zlatokopov, ktorí zbohatli predovšetkým v privatizácii a v pôsobení v politike, je predsa len výhodnejšie oprať čierne peniaze vo finančne nákladných investíciách v našom neprávnom Slovensku.
Autor: Dušan Maňák
