Vilu plánuje majiteľ zbúrať a na jej mieste má vzniknúť predajňa pekárene a parkovisko.
Vyrieši dopravu O stavebné povolenie na výstavbu a s tým súvisiace zbúranie vily, požiadal majiteľ firmy Mira, Rastislav Kalman. Podľa našich informácií stavebný úrad povolenie vydal v stredu minulý týždeň. Jednou z jeho podmienok je aj zbúranie objektu
a vznik parkoviska. Predajňu totiž firma vybuduje nanovo. Okrem toho sa, podľa informácií zo stavebného úradu, majiteľ zaviazal vybudovať nanovo chodníky v okolí a opraviť verejné osvetlenie. Vznik parkoviska vraj pomôže vyriešiť komplikovanú dopravnú situáciu v tejto lokalite. Budú tu parkovať tiež autá zákazníkov blízkej zmrzlinárne. Podľa šéfa bytčianskeho stavebného úradu Miroslava Minárčika, vydal k projektu kladné stanovisko aj dopravný inžinier, ktorý potvrdil, že takýmto spôsobom sa „elegantne vyrieši strašná dopravná situácia“.
Bude to vraj škoda
Proti zbúraniu vily protestuje niekoľko občianskych aktivistov. Podľa Petra Holáša ide
o vzácny architektonický objekt a jeho zbúranie by pre mesto znamenalo nenahraditeľnú stratu. „Harminc robil pre Bytču štyrikrát. Už len tento fakt je pozoruhodný a z pohľadu rozvoja turizmu v našom meste veľmi zaujímavý. Milan Michal Harminc je tvorcom troch slovenských múzeí. Projektoval budovu Slovenského Národného múzea v Martine tzv. „staré múzeum“, ďalej budovu Slovenského Národného múzea v Bratislave na Vajanského nábreží a tiež novostavbu národného múzea v Martine. Bytča už nebude mať vhodnejší objekt na zriadenie svojho múzea, ako je dom Martina Mičuru na Mičurovej ulici. V tomto mieste sa totiž spája história s architektúrou výnimočným spôsobom. Ale nejde len o tzv. Mičurovu vilu. Nedávno boli na rímskokatolíckom kostole v Bytči vymenené vstupné dvere. Asi veľa ľudí nevie, že to bolo tiež autorské dielo nestora slovenskej architektúry Milana Harminca. Naše mesto takto v poslednom čase stráca niečo hodnotné, niečo, čim sme sa mohli prezentovať pred svetom,“ myslí si Holáš.
Nejde o pamiatku
Podľa našich informácií sa však nejedná o nijako chránený objekt. „Nie je pamiatkovo chránený, ani sa nenachádza v pamiatkovo chránenom území,“ potvrdil nám riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Miloš Dudáš. Mesto však podľa jeho slov môže dať podnet na ministerstvo kultúry na vyhlásenie objektu za pamiatku. Samo môže vilu vyhlásiť za pamätihodnosť. Mesto Bytča však naopak vydalo súhlas na jej zbúranie. Rastislav Kalman hovorí, že zbúranie domu Bytči naopak pomôže. „Vedľa urobíme kruhovú križovatku, ktorá nás bude stáť 3 milióny korún. Je tu zmrzlinár, chodia tam deti a budova bráni vo výhľade. Okrem toho vila je stará, pivnica je zatopená, múry sú navlhnuté a strecha je tiež poškodená. Pre mňa bude lepšie ju zbúrať,“ povedal. Podľa vlastných slov má vydané platné stavebné povolenie od Mesta Bytča a stavba je v súlade s územným plánom.
Takzvanú Mičurovu vilu dal postavil kresťanský politik, právnik, veľkostatkár v roku 1919. V rokoch 1910 – 1918 pôsobil Mičura ako advokát v Bytči, začiatkom dvadsiatych rokov minulého storočia bol ministrom československej vlády s plnou mocou pre správu Slovenska. Vo vojnových rokoch 1939 – 43 bol predsedom Najvyššieho súdu. Spoluzakladal právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Podľa internetovej stránky Wikipédia označil v roku 1943 najvyšší správny súd pod jeho vedením za protiprávne a neplatné vládne nariadenie o právnom postavení Židov, ktoré obnovovalo stredoveké diskriminačné opatrenie. Mnohí ho však kritizovali za to, že to urobil príliš neskoro. Istú dobu bol aj členom HSĽS. V roku 1945 ho v Bratislave zatkli sovietske bezpečnostné orgány. Zomrel vo väzení v Moskve.
Harmincov význam
Vilu pre Mičuru postavil architekt Milan Michal Harminc. Ten bol, opäť podľa Wikipédie, jedným z najaktívnejších slovenských architektov, ktorý patril k tzv. prvej generácií slovenských architektov. Naprojektoval vyše 300 budov v Európe, z toho 171 na Slovensku. Postavil 108 kostolo pre rôzne konfesie. „Jeho dielo je príkladom rozvoja architektúry od klasicizmu po súčasnú architektúru funkcionalizmu. Staval monumentálne banky, múzeá, sanatóriá, školy, nemocnice administratívne budovy a kostoly.“ Okrem Mičurovej vily postavil v Bytči, napríklad, aj budovu bývalej Tatrabanky (dnešná SLSP) a posledná prestavba rímsko-katolíckeho kostola na námestí je tiež jeho dielom. Naprojektoval, napríklad, aj sanatória v Novom Smokovci a Novej Polianke, či pavilón infekčnej nemocnice v Žiline. Podľa informácií z Pamiatkového úradu SR sa v Bytči nachádza len niekoľko budov so štatútom národnej kultúrnej pamiatky. Sú to Kúria v Hliníku nad Váhom, Kaštieľ v Hrabovom, zámok s areálom, kostoly sv. Barbory a Všetkých svätých, socha sv. Jána Nepomuckého na námestí a židovská synagóga.
