nym podnetom, akciám a reakciám vo verejnom priestore, sú súčasťou kolektívneho snaženia niečo zmeniť, postaviť, zachrániť, často bez nároku na honorár.
Hoci sú aktívne skupiny väčšinou zamerané na svoj lokálny boj a domáce aktivity, spolu tvoria po celom svete neformálny network, ktorý je časťou globálneho kultúrneho aktivizmu. Je radosť čítať o projektoch, zrealizovaných v Čechách (a trochu aj na Slovensku), ktoré slúžia verejnosti ako kultúrne centrá v bývalých fabrikách, ekologické semináre v malých dedinkách, pešie a cyklistické zóny vo veľkých mestách. V Žiline sa práve na radnici skončila výstava Vnútrobloky - mestoZÁhrada, na ktorej študenti záhradnej a krajinnej architektúry prezentovali návrhy na revitalizáciu konkrétnych piatich vnútroblokových priestorov v meste. Návrhy sú pripravené a treba ich začať realizovať. Nielen preto, aby sme sa dostali do podobného časopisu. Preto, že sa opäť priblížime k „mestu pre ľudí“. Ak zostane pri nápade, zbytočne sa workshop organizoval. Nápad bez realizácie (rovnako ako opačne) sú len zbytočnou premrhanou príležitosťou. Argument, že nie sú peniaze, neobstojí - každému, koho napadne ho použiť, odporúčam práve spomenuté číslo časopisu ERA21.
Často práve nedostatok peňazí ešte viac zlepšil realizácie, spojil ľudí, obyvateľov, sponzorov. Ešte si možno pamätáte na rekonštrukciu podchodu pod Rondlom, do ktorej sa zapojili takmer dve tisícky Žilinčanov, hoci mnohí len drobným príspevkom do kasičky. Tento rok sa prihlásila istá firma, výrobca farieb, že by podchod opäť opravila novým náterom. Funguje to, keď sa chce. “Povedz mi, ktorá reklama tam visela počas tvojej návštevy, a ja ti poviem, kedy si tam bola“, píše Holanďan Tijs van den Boomen a cituje ho iná Holanďanka, žijúca v Bratislave, Illah van Oijen, ktorá minulý rok vydala svoju knihu fotografií meniacej sa Bratislavy (Bratislava, mesto na mieru). Illah napríklad fotografiami dokázala, koľko zaujímavých (najmä modernistických) budov je v Bratislave zakrytých veľkými reklamami. Natoľko, že ich vlastne vôbec nevidíme. A nie je to nejaký dlhodobý trend, len pár rokov dozadu sme si takto „zasrali“ celé mestá. Už nielen bilboardy, ale megaboardy tvoria kulisu našich domov, chodníkov, celých miest aj ciest medzi nimi.
Diskusia rozpútaná v Žiline okolo požiadavky mesta, aby terasy na Mariánskom námestí nezakrývali historické budovy na námestí a najmä laubne, je pochopiteľná. Majitelia do veľkých terás investovali nemalé peniaze. Je to však podobný problém, ako s tými veľkými reklamami, ktorými sme si zapratali mestá. Nepamätám sa, či som niekedy v zahraničí sedel na podobnej terase, aj v niekoľkohviezdičkových hoteloch. Neviem, prečo aj u nás nemôžu byť jednoducho stoličky vyložené len tak na dlažbe, s malými dáždnikmi. Neviem, prečo sa toto a ďalšie veci stali a prečo sa nestihli zastaviť už v začiatku.
O to dlhšie bude teraz a v budúcnosti naprávanie. Mal som pocit, že 90-te roky boli naprávaním chýb komunizmu, a naopak, vyrobili len ďalšie problémy. Nielen Slota, všetci sme sa na tom podieľali. Tak nám treba.
Autor: MAREK ADAMOV