Majerský opäť na čele

lGENERÁLNEHO RIADITEĽA FIRMY PROMA Jána Majerského opakovane zvolili do funkcie prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. Generálny riaditeľ a konateľ spoločnosti Proma Ján Majerský (48) začínal podnikať ako fyzická osoba v roku 1990.

Po troch rokoch odišiel z podniku, v ktorom bol tretinovým spoločníkom. Pokračoval v podnikaní vo svojej konštrukčno-projektovej kancelárii pod názvom Proma, ktorá sa v roku 1994 transformovala na spoločnosť s ručením obmedzeným. V roku 2005 ho zvolili za prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. Je členom Slovenskej komory stavebných inžinierov a hosťujúcim členom Českej komory stavebných inžinierov, členom konzília Medzinárodnej federácie stavebného priemyslu v Bruseli. V súčasnosti vykonáva aj funkciu externého poradcu ministra výstavby a regionálneho rozvoja SR. V roku 2006 úspešne ukončil doktorandské štúdium na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. Je ženatý, má tri deti.

SkryťVypnúť reklamu

Opakovane vás zvolili za prezidenta Združenia stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS). S akou víziou vstupujete do nového funkčného obdobia?
- Predošlé tri roky som v tejto funkcii získal podstatne lepší prehľad a orientáciu v stavebníctve. Nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. To mi objektívne ukázalo, kde sa naše stavebníctvo nachádza v medzinárodnom meradle. Podľa toho sme s kolegami v prezídiu ZSPS smerovali zmeny vo zväze, ktoré vyvrcholili na Valnej hromade 30. marca tohto roku. Dostal som opäť dôveru a česť reprezentovať ZSPS. Zároveň je to aj záväzok potvrdiť nastolenú orientáciu a naďalej presadzovať naše záujmy v podnikateľskom prostredí v oblasti stavebníctva. To je hlavná úloha, ktorú musíme naplniť. Dnes Zväz stavebných podnikateľov Slovenska reprezentuje najväčšiu silu stavebných podnikov na Slovensku. Ročný objem stavebnej produkcie, ktorú vytvoria členovia zväzu, je vyše 75 miliárd korún, čo je viac ako 45 percent z celkového objemu stavebnej produkcie na Slovensku. Je to silný ekonomický, ale aj organizačný, technický a hlavne odborný potenciál, ktorý má ambíciu byť pozitívne viditeľný a rešpektovaný.

SkryťVypnúť reklamu

Čo považujete doteraz za svoj najväčší úspech vo funkcii?
- Som členom prezídia ZSPS od roku 1996 a prezidentom zväzu od roku 2005. Bolo to obdobie, kedy som sa lepšie zorientoval v stavebníctve u nás i v zahraničí. Za úspech slovenského stavebníctva pokladám to, že sa vo väčšine stavebných podnikov pozitívne mení kultúra komunikácie medzi podnikmi, štandardizujú sa naše obchodné vzťahy, stavebné podniky sú kreditné a stabilizované. Vo zväze sa síce pomalšie, ale darí vytvárať platformu pre plodnú výmenu odborných názorov. Darí sa nám profilovať členskú základňu a hlavne ekonomicky stabilizovať ZSPS. Za svoj osobný úspech pokladám, že sa mi podarilo aktívne byť pri týchto zmenách a prostredníctvom mojich funkcií ich pozitívne ovplyvňovať. Či je však možné tieto úspechy takto prijať, to musia posúdiť iní.

SkryťVypnúť reklamu

Čo máte práve rozpracované na stole vo zväze?
- Medzi hlavné úlohy ZSPS patrí sledovať, pripomienkovať a podľa potreby sa zapájať do prípravy legislatívnych pravidiel, ktoré vytvárajú a ovplyvňujú stavebné prostredie na Slovensku. Preto sa snažíme sledovať prípravu vybraných zákonov a podľa potreby ich pripomienkovať. V tomto období je pre nás stále hlavnou agendou nový stavebný zákon, príprava téz pre zákon o odbornom vzdelávaní a súvisiaci školský zákon, čo je dôležité pre výchovu no-vých pracovníkov pre stavebníctvo. Ďalšou vecou je, že sa zväzu podarilo získať finančné zdroje pre spracovanie koncepcie systému Certifikácie stavebných podnikateľov v Slovenskej republike. Túto významnú úlohu by sme mali splniť už v tomto roku. Nastolilo by to systém certifikácie, ktorý by určoval a klasifikoval kvalitu stavebných firiem pre dané stavebné práce v jednotlivých segmentoch. Ide v podstate aj o určitú ochranu stavebného trhu pred firmami bez referencií a možno aj bez kvalitnej štruktúry a potrebných skúseností, ktoré majú ambíciu vznikať, alebo súťažiť s nekorektnými podmienkami. Takéto certifikačné systémy už fungujú v 17 štátoch Európskej únie, napríklad v Belgicku majú aj zákonnú úpravu.

Akým spôsobom v ZSPS zabezpečujete tieto úlohy?
- K tejto činnosti máme vytvorenú štruktúru sekretariátu ZSPS, na pripomienkovaní sa podieľajú priamo naši členovia a ich odborníci zo stavebných firiem. Je to organizačne náročná, ale potrebná činnosť, lebo naše praktické pripomienky môžu veľmi významne pozitívne ovplyvniť účel a používanie navrhovaných zákonov.

Stavebníctvo na Slovensku zaznamenáva neobvyklý rozmach. Ako to vidíte, koľko rokov bude ešte trvať tento boom?
- Ak dnes hovoríme o slovenskom stavebníctve ako o úspešnom a dynamicky nadpriemerne sa rozvíjacom odvetví je dobré, ak môžeme tieto výsledky konfrontovať so stavebníctvom s štátoch EÚ. Stavebná výroba v krajinách Vyšehradskej štvorky rástla v rokoch 2004 – 2006
v porovnaní s pätnástimi členmi únie viac ako trojnásobne rýchlejšie. Táto akcelerácia sa predpokladá aj naďalej. Vyplýva to z prognóz združenia Euroconstruct, ktoré vedie v tejto oblasti štatistiky. Na najbližšie roky očakávame pre všetky štáty Vyšehradskej štvorky rast, ktorý bude podporovaný investičným príležitosťami financovanými
z peňazí EÚ a stále aj výraznými súkromnými investíciami do služieb a bývania. Najväčší rast očakávame v oblasti výstavby dopravnej infraštruktúry. Čo sa týka ďalšej budúcnosti, tak to už taký optimistický nie som. Približne o sedem až desať rokov by sa mali objaviť prvé príznaky stagnácie a vtedy musíme preukázať svoju pripravenosť.

Ako vnímate súčasnú bytovú výstavbu, ktorá má silný sociálny potenciál?
- Ukazuje sa, že v súčasnosti sa požiadavky nesústreďujú už len na kvantitu bytov, ale aj na kvalitu obytného priestoru. Aby bytová výstavba spĺňala takéto kritériá, kladie sa dôraz na vonkajšiu architektúru obytného domu, na jeho lokalizáciu, vzťah k životnému prostrediu a svojmu okoliu, napojenie na infraštruktúru a podobne. Veľmi dôležitá, ale nie prvoradá, je však architektúra vlastných bytov, kde je požiadavka klientov výrazne ovplyvňovaná cenou za podlahovú plochu bytu a cenu bytu ako-takú. Všetci úspešní developeri včas pochopili, že bývanie je veľmi dôležitá súčasť nášho života. V tejto oblasti bolo v nedávnych rokoch pomerne málo aktivity a investície prúdili takmer výlučne len zo štát-nych zdrojov. Štátna podpora má však svoje prísne kritériá
a nie každý uchádzač je schopný na jednej strane ich splniť a na druhej strane je ochotný splácať nájomné za byt, ktorý pravdepodobne nikdy nebude jeho. Dnes je cítiť trend , že developeri sa predháňajú v tom, čo ponúknuť klientovi iné ako ich konkurencia – lokalita, architektúra domu, väzby na okolie a podobne. Veľmi silnú úlohu zohráva reklama a marketing predaja bytov. Na druhej strane, tak ako každý podnikateľ, ktorý vloží svoje prostriedky do obchodu, tak aj developer očakáva, že sa mu vrátia s očakávaným ziskom. Napriek tomu všetkému ja osobne vnímam dnešné pôsobenie developerov na trhu bytovej výstavby pozitívne, sú nesporným motorom tejto časti nášho stavebníctva. Hlavný záujem dnešnej architektúry je z veľkej časti ovplyvnený snahou o realizáciu originálnych a unikátnych stavieb, čo je možné vnímať pozitívne. Skutočnosť, že je za tým záujem investorov o biznis, je nesporná, no bez takýchto investorov by jednoducho nebol trend našej architektúry taký, aký je a dovolím si povedať, že aj stav ekonomiky by bol zrejme iný.

Majú stavebné spoločnosti dostatok kvalitných ľudí?
- Čo sa týka potreby pracovníkov, tak táto otázka je už priam chronická a je to najväčší problém dnešného stavebníctva na Slovensku. Súvisí s momentálnou ponukou, ktorú máme na trhu práce. Najväčší odchod pracovníkov zo stavebníctva bol v rokoch 1996 - 2000, kedy toto odvetvie stagnovalo, alebo rástlo len veľmi pomaly. Vtedy odišli zo stavebníctva do iných odvetví alebo do zahraničia, tisíce odborníkov. Stagnovalo učňovské školstvo, stavebníctvo nebolo atraktívne odvetvie. Zmeny nastali po roku 2001. Od tohto obdobia do roku 2007 sa zvýšil počet zamestnancov v stavebníctve o takmer 30-tisíc. Ani to však nestačí, pretože úmerne rástol aj objem stavebnej produkcie a nedostatok kvalifikovanej stavebnej sily pociťujeme stále. Stredné školy a odborné učilištia, ako aj stavebné fakulty univerzít, nezabezpečujú dostatočný a potrebný počet odborne vzdelaných ľudí. Myslím si však, že zabezpečovanie nárastu pracovníkov a stále zvyšovanie stavebnej produkcie nie je z hľadiska efektívnosti správne. Je potrebné zvyšovať výkonnosť podnikov, a tak zabezpečiť aj vyšší objem prác. Tento názor potvrdzujú aj štatistiky, ktoré hovoria, že zamestnanosť nám v stavebníctve rastie dvakrát rýchlejšie ako produktivita na zamestnanca. To znamená, že stavebné podniky sa rozvíjajú extenzívnym a nie intenzívnym spôsobom. Okamžitú potrebu pracovnej sily môžeme riešiť rekvalifikáciou, náborom a pracovníkmi zo zahraničia, čo je však podmienené stanovením migračných podmienok pohybu pracovnej sily, ktoré musí určiť naša vláda a čo sa nedeje. Aj tieto možnosti sa však dnes zdajú byť obmedzené. Zo strednodobého hľadiska musíme vybudovať efektívny systém odborného vzdelávania, resp. školstva s odbornou garanciou stavebných podnikateľov. Stavebné učilištia z minulosti, ktoré boli organizované pri významných staveb-ných podnikoch sa dnes ukazujú ako jedna z efektívnych možností zabezpečovania odborných pracovníkov pre stavebníctvo. K tomu je však potrebné vytvoriť nové legislatívne prostredie, ktoré sa pripravuje tomto období.

Sledujete dianie v Žiline? Ako hodnotíte jej výstavbu?
- Samozrejme, že stavebné dianie v Žiline sledujem. Už aj preto, že to patrí k mojej profesii. Z môjho pohľadu však môžem povedať, že ide o urbanistickú katastrofu. Veľa cestujem, ale takéto riešenia som v žiadnom meste v zahraničí nevidel. Obchodné centrá sa stavajú tam, kde je na 120 percent dostatočne vyriešená doprava a perspektíva. To znamená, že je potrebná aj rezerva. Miesta, kde sú realizované obchodné centrá
v Žiline, nemali urbanistický, ani dopravný potenciál a súčasná prevádzka tieto obavy potvrdzuje.

Ste poradcom ministra výstavby Mariána Janušeka, podnikáte, šéfujete ZSPS, koľko času vám zostáva na rodinu, priateľov, seba?
- Som závislý na aktívnom oddychu. V mladosti som športoval, hrával som futbal, behal som, doplnkovo som hrával basketbal, dá sa povedať, že cudzí mi nebol žiadny šport. Vypestoval vo mne vlastnosti, ktoré sú nevyhnutné aj v práci – vytrvalosť, tímový duch, pokora k výsledkom. Pokiaľ mi to zdravie a čas dovolí, najradšej behám vo voľnom teréne, kde sa psychicky uvoľním a premyslím si veľa pracovných vecí. To je môj relax. Neraz sa mi stane, že práve na lúke alebo v lese vyriešim to, čo sa mi nepodarilo ani na celodennej porade. Beh v každom počasí je pre mňa zdrojom životnej energie.

Najčítanejšie na My Žilina

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 27 907
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 474
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 919
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 297
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 159
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 866
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 719
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 121
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 649
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 435
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 722
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 457
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 368
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 276
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 121
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 649
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 435
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 722
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 457
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 368
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 276
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu