Médiá však nepotrebujú jeho pomoc, nemôžu klamať, nechráni ich žiadna imunita. Rafajova snaha naznačiť, že to bolo celé niekým za 50 miliónov pripravené a médium, v tomto prípade SME, sa stalo prostriedkom, nekríva na jednu nohu, ale na obe. Poslanec si totiž asi neuvedomuje, že ho nikto netočil skrytou kamerou. Záznam je výsledkom niekoľkodňovej novinárskej práce rovno pred jeho očami. Ak bol nebodaj zaslepený obdivom k svojmu predsedovi a novinárov si nevšimol, stále existuje možnosť, ako mu oči pretrieť a otvoriť. Prácu žurnalistov by dokázal videozáznam bezpečnostnej služby v parlamente. Kamera totiž sníma chodbu s prezenčnou listinou, kde Rafaj falšoval podpis a kde celý čas stáli novinári.
Koaličný kolega poslanca SNS, predseda parlamentu Pavol Paška zo Smeru, veľmi dobre vie, prečo ten záznam odmieta ukázať. Nie je ani také dôležité, koho na ňom vidieť (Rafaj), ale to, koho kamera nezachytila. Hoci Slota presvedčil Pašku, že nielen David Copperfield vie byť neviditeľný, ale aj on má taký plášť a dokáže dať vlastnoručný podpis na prezenčnú listinu tak, aby si ho nevšimla ani kamera polície, ťažko by o tom presvedčil verejnosť. Preto zverejniť taký dôkaz si ani jeden z nich nemôže dovoliť. To, že niekto podľa Rafaja dal milióny korún na diskreditáciu strany a človeka, ktorý sa denno-denne diskredituje sám, už netreba ani komentovať. Snáď len jedno, pán Rafaj, kto je ten blázon? Radi o ňom napíšeme.
