Žiliny/Strážova 1,5 km dlhý úsek diaľnice D3.
Prirodzene žiadne veľkolepé oslavy, veď kto už by sa chválil s takou dĺžkou diaľnice a s takým časovým sklzom. Zároveň sa však rozjasnilo na opačnom konci kraja, a to z južného smeru. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií prvý raz na verejnom fóre odkrylo karty, do vlády predložilo návrh, ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony priamo súvisiace s jednorazovými mimoriadnymi opatreniami v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Podľa neho sa medzi sieť diaľníc a rýchlostných ciest zaraďujú komunikácie, ktoré tam doteraz vôbec nepatrili. Ide o „našu známu“ rýchlostnú cestu R1 Banská Bystrica – Ružomberok a úplnu novinku, rýchlostnú cestu R8 Nitra – Topoľčany – Partizánske. Uvedený návrh má v slovenských pomeroch ešte typický územný priemet: cesta R1 do Banskej Bystrice naznačuje banskobystrický domov ministra dopravy, no a cesta R8 nám pripomína domov terajšieho predsedu vlády. Ministerský návrh, ktorý okrem iného umožňuje vyvlastňovanie pozemkov, predložený bez akéhokoľvek odborného zdôvodnenia!
Áno, ide o dôležitý kamienok do mozaiky, o ktorej píšem nie prvý raz, a ktorej obraz nadobúda čoraz jasnejšie kontúry.
Výsledným obrazom je „staronová“ – rozumej reálnosocialistická regionalizácia Slovenska – ku ktorej má napomôcť vhodne upravená nadradená dopravná sieť Slovenska. Tou úpravou sú v Žiline ukončené diaľnice D1 a D3, náhrada diaľničného prepojenia Žilina – Dubná Skala – Martin – Ružomberok (veď v trase diaľnice sa zrazu objavili nepredvídateľné geologické problémy) rozšírenou existujúcou cestou i náhrada diaľnice D3 do Poľska a na Moravu rýchlostnou cestou Banská Bystrica – Ružomberok – Dolný Kubín – Trstená a Námestovo. Ak sa vám tento koncept zdá povedomý, tak ste uhádli. Takto si to na mape nakreslili banskobystrickí aktivisti, forsírujúc svoje zámery a pohľady na svet z čias socializmu, keď ekonomika aj spoločnosť boli riadené direktívne. Ministerstvo dopravy si tieto myšlienky nielen osvojilo, ale začína ich potichu, ale rázne uvádzať do praxe. Zdôrazňujem, je to úplne scestný koncept, ktorý bezprecedentne odporuje všetkým exaktne odvodeným modelom dopravnej obsluhy územia Slovenska a, samozrejme, i jeho prirodzenej regionalizácii. Na celej veci je zarážajúca ľahkosť, s ktorou je možné v politickom prostredí manipulovať so striktne odbornými problematikami.
Je nad slnko jasné, že takýto model dopravnej obsluhy územia a usporiadania jeho regiónov, podľa strihu z obdobia prezidentovania Antonína Novotného, nemá šancu na úspech. Veď kto osídli pohoria Nízkych Tatier a Veľkej Fatry tak, aby sa na ich ploche nachádzala dostatočne hustá populácia stmeliaca dohromady Považie s Pohroním? V konkrétnych súvislostiach to znie absurdne, ale je to jeden z najdôležitejších ekonomických, kultúrnych i spoločenských predpokladov funkčného regiónu v tržnom hospodárskom prostredí. Za vlády KSČ to fungovalo, ale direktívne, strana nariadila a občania sa podriadili a vykonali. Cesty za nákupmi či vybavovaním všetkého možného do za horami ležiacej, prednostne zásobovanej, krajskej metropole sú našťastie zlým snom, ktorý je za nami. Ja si jeho návrat do reality rozhodne neprajem. Politicky zlepený región Považia a Pohronia sa bytostne dotýka celého Slovenska, avšak impulz k náprave stavu musí prísť práve z prostredia, kde je deformácia najciteľnejšia.
Teda z Považia, územia od Trenčína po východnú hranicu Liptova. Akú šancu má občan na zmenu politikmi deformovanej odbornej problematiky? Zo svojich skúseností si dovolím tvrdiť, že dosiahnutie zmeny prostredníctvom odborných argumentácií len ťažko vedie k cieľu. Bohorovnosť a arogancia politikov totiž v medzivolebných obdobiach prudko stúpa, bernou mincou sa stávajú len hlasy získané vo voľbách. Každý si vie ľahko spočítať, zástupcovia akých strán presadzujú deformovanú dopravnú a regionálnu politiku prerušenia kontinuity diaľnic na Považí: Ak sa to nezmení, ja ich rozhodne voliť nebudem. Najbližšie voľby sú o rok, sú to voľby do zastupiteľstva nášho samosprávneho kraja. Rok máme na to aby sme situáciu pozorne sledovali a nedali sa oklamať. Alebo chceme i naďalej cestovať v nekonečných, dopravnými nehodami popretkávaných, kolónach medzi Žilinou a Ružomberkom, či vymeniť našu regionálnu identitu za Stredné Slovensko Antonína Novotného?
