Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

ŽILINA MÔŽE BYŤ MESTOM BUDÚCNOSTI

1. miesto - Lucia Bíziková (Gymnázim) Nedávno, keď som sa prechádzala mestom, zastavil ma pán v obleku, predstavil sa mi a už mi aj strkal do ruky nejaký papier.

- Slečna, je nutné aby ste...
- Viem, viem... vyplnila dotazník...
Začala som zaškrtávať každú správnu odpoveď.
Žena alebo muž? – Žena
Vydatá alebo slobodná? – Slobodná
Zmrzlina alebo steak? – Steak
Slnko alebo dážď? – Slnko
Chceli by ste letieť na mesiac? – Nie
Je Žilina mesto vašej budúcnosti?
...Je Žilina mesto mojej budúcnosti? Čo je to za otázku?

- Pane, prosím vás, nerozumiem otázke... Ako ste to mysleli s tou Žilinou? To sa pýtate, či tu chcem ostať bývať? Alebo usadiť sa a založiť si rodinu?
- Nie slečna, pýtame sa, či je Žilina mesto vašej budúcnosti.
- Aha rozumiem... A výrazným NIE som zodpovedala aj poslednú otázku.
- Ešte poprosím kontaktné údaje

Skryť Vypnúť reklamu

Napísala som aj telefónne číslo a pobrala sa svojou cestou. Tým sa to pre mňa skončilo. Aspoň som si to myslela.
„Čo tým sledovali? Je Žilina mesto mojej budúcnosti? Ako to mám vedieť? Možno to bol nejaký reklamný trik. Postavia tu solárnu elektráreň a zmenia infraštruktúru mesta. Tak to bude, ďalšia modernizácia. Neviem, na čo je to dobré. Je to úplne zbytočné.“ A ďalej som sa tým nezaoberala. Dlho mi to však nevydržalo, lebo jedno pekné ráno mi zazvonil telefón:
- Dobrý deň, slečna Bíziková? Som zástupca Žiliny z oddelenia interných záležitostí pre styk s verejnosťou. Nedávno ste vyplňovali dotazník zameraný na otázky ohľadom mesta.
- Áno, myslím, že áno...
- Preto by som vás touto cestou chcel oficiálne pozvať na mestskú radnicu, kde prebehne aj druhá časť projektu.
- Prepáčte, asi som vám nerozumela. Aký projekt máte na mysli?
- Vyplňovali ste snáď náš dotazník?
- To áno, ale neviem o akom projekte hovoríte.
- Tým, že ste vyplnili dotazník, ste sa stali súčasťou projektu „Moje mesto“ a svojím podpisom ste dali súhlas s ďalšou spoluprácou na projekte. Preto vás prosím, aby ste sa čo najskôr zastavili na mestskej radnici.
- Rozumiem, pokúsim sa. Dovidenia

Skryť Vypnúť reklamu

NA MESTSKÚ RADNICU? Projekt? Vôbec som nerozumela tomu, čo sa okolo mňa dialo. Podpis ma však zaväzoval zúčastniť sa. Nič sa nedalo robiť.
Na radnici som nikdy pred tým nebola. Myslela som, že je to úrad plný pánov v tmavých oblekoch s prísnymi účesmi. Predstavovala som si to ako na pošte. Preto nečudo, že som pri vstupe dnu ostala prekvapená. Môj úžas prerušila známa tvár.
- Dobrý deň slečna, už sme vás očakávali.
- Ako ste vedeli, že prídem dnes?
- My tu vieme všetko.
- ... to by som chcela aj ja , hlavne na písomke z biológie...
- Práve preto ste tu, aby ste sa dozvedeli odpovede na niektoré otázky.
- Ako napríklad?
- Buďte trpezlivá, všetko sa dozviete v pravý čas.
A s úsmevom na tvári ma zaviedol do vraj „najväčšej miestnosti radnice“, kde sa konajú oficiálne audiencie.
- Výborne, myslím, že môžeme začať. Pozrite sa von z okna. Čo vidíte?
- Mariánske námestie (nerozumiem, čo tým sleduje).
- Áno, a ešte?
- Ešte ľudí (načo som sem chodila...).
- Vidíte sa tam aj vy?
- Samozrejme, že nie... (načo? načo? načo?).
- Ani teraz?

Skryť Vypnúť reklamu

Ukázal na skupinku mladých ľudí, ktorí prechádzali námestím. Vyzerali veselo a nahlas spievali. Boli to maturanti, ktorí chodili s klobúkom.
- Ale veď ja ich poznám, to sú naši!!!
Vtom som si niečo uvedomila. Všetko to boli moji spolužiaci. NEMOŽNÉ. Veď ja maturujem až o dva roky! Teda aspoň som si to myslela. Lebo, keď som sa pozrela ešte lepšie, uvidela som medzi nimi samu seba.
Teraz už úplne všetko prestalo dávať zmysel a ja som vybehla von z radnice. Umierala som túžbou stretnúť svoje o dva roky staršie ja.
- Lucia, Lucia kričala som cez celé námestie. Už som bola blízko, na pár krokov, keď sme sa uvideli. Keď sa naše pohľady stretli, stalo sa niečo zvláštne. Zrazu všetko zmizlo a ostalo Mariánske námestie, ja a stovky iných ľudí, ktorí sa tlačili pred obrovským pódiom.

Vtom sa z pódia ozval známy hlas
- Vážené dámy a páni, milí obyvatelia Žiliny, ale hlavne všetci študenti! Vitajte na historicky prvom medzinárodnom festivale vysokoškolákov v Žiline! Tento festival sa koná každoročne vždy na inom mieste, preto je to obrovská česť nielen pre naše mesto, ale aj pre nás všetkých. Festival združuje študentov z rôznych krajín sveta, ktorí....
Nemohla som veriť vlastným očiam. Na pódiu rečnilo asi
24-ročné dievča s trochu výstredným účesom a tričkom svojej univerzity. Nebol to nikto iný ako ja...

„Tak ja budem chodiť na univerzitu. To je úžasné! Ale hovorila som o medzinárodnom festivale, to znamená, že možno chodím do školy v Prahe! Alebo v Paríži ! Musím to zistiť...“ - Lucia, Lucia!! opäť som kričala cez celé námestie. Predierala som sa davom nadšených študentov a vyskakovala som čo najvyššie s cieľom zistiť kam smeruje môj profesijný život. Zrazu sa však celá scéna zopakovala a hneď, ako sa nám stretli pohľady, zmizlo všetko naokolo mňa a ostala som stáť sama v strede námestia. Ľudia prechádzali okolo jeden za druhým a ja som sa snažila rozpoznať nejakú známu tvár. Všetci boli veľmi zvláštne oblečení a dievčatá nosili farebné vlasy.

„To vyzerá...,“ pomyslela som si a smiala sa na situácii, do akej som sa dostala. Vtom som v dave spoznala moju mamu. Vyzerala staršie a mala výraznejšie vrásky. Niesla obrovský balík. Od koho to má? Priblížila som sa k nej, ale bála som sa, aby nezmizla, ako sa mi to stalo dvakrát pred tým. Nenápadne som pozrela na balík. Bol skutočne adresovaný mojej mame. Nebolo ťažké ho prečítať. Bol písaný mojím písmom.
„Takže pravdepodobne žijem v zahraničí. To je úžasné. Ale kde presnejšie?“
Urobila som ešte krok, aby som dovidela na známku. To som však nemala robiť. Mama si všimla, že niekto kráča tesne za ňou a hneď ako sa obzrela a pozrela na mňa, obraz opäť zmizol a ja som sa ocitla sama v strede námestia.

Prvýkrát som si uvedomila, ako sa to tu všetko zmenilo. Sedela som na jednej z hypermoderných lavičiek, ktoré boli extrémne pohodlné a počúvala rozhovory ľudí, ktorí sedeli naokolo. Vtom sa na oblohe zjavilo lietadlo, chvíľu letelo a zrazu vybuchlo. Ostal po ňom len hustý dym. Zhíkla som. Bola som však jediná. Všetky hlavy sa upierali hore a čakali. Dym sa postupne sfarbil do červena a netrvalo dlho a na celej oblohe svietil dymový nápis „Dnes na námestí Víťazstva boja s rakovinou koncert kapely Nočný Kvet (alternatívny subrock) príďte všetci!“
Nevychádzala som z úžasu. Veľmi efektívny spôsob reklamy! A alternatívny subrock? To je asi nový hudobný žáner. Nepoznala som nič podobné. Zato kapelu Nočný Kvet som poznala až príliš dobre. Je to kapela môjho, teraz už dospelého spolužiaka.
„Tak jemu sa nakoniec naozaj darí... A nikto neveril, že to dotiahne až sem. Aké je to smiešne.“

- Možno má stále dlhé vlasy... ešte dnes v škole som mu dávala opísať test a teraz tu sedím a na oblohe svieti reklama na jeho koncert. Neuveriteľné.
S úsmevom na tvári som ďalej pozorovala ľudí naokolo. To isté robil aj muž, ktorý sedel oproti mne. Teda aspoň sa mi to na prvý pohľad zdalo. V skutočnosti mal však oči len pre malého chlapčeka, ktorý sa hral pri fontáne. Vedľa neho sedela jeho žena. Vyzerala rovnako spokojne ako on a mala veľké zelené oči. Presne ako ja. Pomyslela som si. Pozrela som sa na nich ešte raz a v tom som po tretíkrát spoznala samu seba. Tak predsa len! Situácia naberala čím ďalej tým viac na bizardnosti. Vyzerala som tak šťastne...
Zrazu ma naplnila neprekonateľná túžba zamávať si. Tak som zdvihla ruku a s úsmevom na tvári som mávala môjmu budúcemu mužovi a sebe. No a hneď, keď ma zbadali, všetko zmizlo a opäť som sa ocitla sama.

Sedela som, stále som sa usmievala a v mojej hlave sa vírilo množstvo myšlienok. Mnohé som pochopila a premohla ma neskutočná túžba vrátiť sa. Postavila som sa a vykročila smerom do radnice. Už som nechcela vidieť viac. Videla som až príliš. Naposledy som sa pozrela do mesta budúcnosti a otvorila som ťažké drevené radničné dvere. Zatvorila som oči a keď som ich otvorila, stála som pri okne vo vraj „najväčšej miestnosti radnice“, kde sa konajú oficiálne audiencie.
- Výborne, myslím že môžeme začať. Pozrite sa von z okna. Čo vidíte?
- Mariánske námestie.
- A ešte?
- Námestie, srdce nášho mesta, srdce Žiliny...
- Je Žilina mesto vašej budúcnosti?
- Rozhodne áno.
- Rozhodne áno? Tomu nerozumiem...

- No najprv som si myslela, že sa ma pýtate na to, či chcem v Žiline ostať bývať, vydať sa a založiť si rodinu. Ale to ja ešte neviem povedať. Som mladá, chcem veľa cestovať, učiť sa cudzie jazyky, spoznávať iné kultúry. Chcem ísť študovať a chcem vidieť svet. Preto nemôžem povedať, že svoju budúcnosť vidím v mojom meste. Narodila som sa však v Žiline. Mám tu skoro celú rodinu, veľa priateľov a miesta, ku ktorým sa mi viažu nezabudnuteľné spomienky. Žilina je súčasť môjho „ja“ a nezávisle na to, kam sa v živote dostanem, budem sa sem môcť vždy vrátiť, pretože Žilina je moje rodné mesto. Je to môj domov, a tak to vždy ostane. Vždy tu budú ľudia, ku ktorým sa rada vrátim. Vždy sa budem mať kam vrátiť. Preto je Žilina mesto mojej budúcnosti.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  3. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  4. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  10. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 21 154
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 16 036
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 305
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 435
  5. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 7 242
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 042
  7. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 404
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 225
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 091
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 850
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Dali by ste dieťaťu cigaretu? Mnohí áno

Dali by ste dieťaťu cigaretu, ak by si ju vypýtalo? Väčšina z nás áno. Dokumentuje to sociálny experiment a mystery shopping, ktoré zastrešila vzdelávacia iniciatíva NA VEKU ZÁLEŽÍ.

Hokejisti Žiliny na ilustračnom zábere.

KUNERAD: Nielen zámok, ale aj park. Noví majitelia chystajú údržbu zelene

Plánujú tiež vytvoriť architektonickú štúdiu parku.

Zámok Kunerád po zakonzervovaní

SHMÚ: Na severe Slovenska môže byť v nedeľu v noci až mínus 25 stupňov Celzia

Výstraha druhého stupňa platí pre celý Žilinský kraj.

Ilustračné foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Odišiel Ján Bartík

Hokejová rodina v Nitre stratila jedného zo svojich dlhoročných členov.

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

Druhý deň testovania v Nitre: Miera pozitivity klesla pod percento

Otestovať sa prišlo vyše 14-tisíc ľudí. Pozitívnych bolo podstatne menej ako pred týždňom.

Už ste čítali?