Streda, 25. november, 2020 | Meniny má KatarínaKrížovkyKrížovky

Život nie je len o práci

AUTORIZOVANÝ KRAJINNÝ ARCHITEKT, predseda občianskeho združenia Spoločnosť pre krajinnú a záhradnú tvorbu, dlhoročný vedúci oddelenia ochrany životného prostredia Mestského úradu v Nitre, z ktorého pred necelým rokom odišiel. Zoltán Balko.

Vizionár mestskej a sídliskovej architektúry voňajúcej človečinou. Prísny na všetkých, aj na seba, dosť dlho trvá, kým sa sám so sebou dohodne, akú hĺbku myšlienky bude realizovať, pretože nechce byť povrchný. Stretli sme sa v Žiline, kde bol hosťom Nadácie 21. storočia a jej diskusného fóra o vytváraní mestského priestoru. Prezentovali ste svoje projekty, ako sa dajú verejné priestory robiť ľudsky – ak architekti odovzdávajú dielu to najlepšie zo samého seba, ak sa pri budovaní námestí pýtajú ľudí, čo tam chcú mať, ak je ich dielo zhmotnenie silnej myšlienky, príbehu ľudí a krajiny. Ako vnímate vzťah človeka a krajiny?
- Verejné priestory boli formované tak, ako ich vytvárali ľudské potreby a krajina. Preto je každé mesto jedinečné, má neopakovateľný obraz, neopakovateľnú atmosféru a ducha. Z veľkej miery ho formovala krajina, v ktorej sa ľudia rozhodli usadiť. Vtedy tam to mesto začalo vznikať. Dnes je, bohužiaľ, situácia taká – a obytné súbory sú toho najkrajším príkladom – že sa rýchlo a umelo spraví kvázi nové mesto, ktoré absolútne nekorešponduje s krajinou.

Skryť Vypnúť reklamu

Prečo sa to tak deje?
- Naprojektuje sa to podľa šablónových technológií. Domy, aby boli čo najrýchlejšie a najlacnejšie postavené,dokonca podľa žeriavových dráh – to sú tie naše pôvodné panelové dlhé domy s desiatimi vchodmi. Potom ťažko očakávať, že to zapadne do krajiny, alebo dokonca to bude s krajinou korešpondovať. Keď mesto, v ktorom človek žije, nevychádza z krajiny, stáva sa umelým systémom a vtedy sa k nemu naozaj nedá vytvoriť si citový vzťah. Ľudia žijú v umelom prostredí, v umelých vzťahoch a vôbec sa nemožno čudovať asociálnym javom, ktoré v tom meste prebiehajú. Krajina je fenomén, ktorý formuje ľudstvo a človeka. Ak s ňou človek stratí kontakt, nebude ju rešpektovať, chápať a vážiť si ju, nemôže očakávať, že bude žiť v normálnom prostredí a normálnym spôsobom.

Skryť Vypnúť reklamu

V čom je odlišný vzťah k prírode človeka nášho a minulého storočia?
- Ten súčasný vzťah je často neosobný. V minulosti krajinu formovali ľudia, ktorí v nej pracovali. Pracovali tvrdo a veľa, aby sa uživili, aby sa najedli, aby predali, to čo vypestovali. Neboli to ľudia, ktorí mali nazvyš peniaze a voľný čas. Tak aj tá krajina vyzerala. Oni ju milovali, pretože ich živila. Dnes krajina ľudí neživí, alebo si to aspoň veľká väčšina ľudí myslí. Chápu ju len ako divadelné kulisy, kde sa chodí občas, keď je voľný čas.

V našich zemepisných súradniciach sme dosť vážne poznačení civilizáciou 21. storočia, sme vo veľkom pokušení odcudzovať sa krajine. Ako tomu odolať? Čo pomôže lepšie vnímať krajinu a komunitu, v ktorej žijeme?
- Príkladov je mnoho. Nie je nutné podliehať komerčným mediálnym tlakom. Veľmi sa mi páči, že v zahraničí verejné parky slúžia na pobyt celej rodine alebo skupine ľudí rôzneho veku, rôzneho zamerania, sociálnych skupín a v týchto priestoroch dokážu tráviť aj dlhší čas. Stretávajú sa tu, komunikujú tu, občerstvujú sa tu, oslavujú, športujú. Tým tie parky začínajú nadobúdať nový význam – nie sú len na prechádzky alebo na relax, ako tomu bolo v minulých dobách, ale stávajú sa pobytovým miestom. Vyhľadávať rekreačné miesta si žiada čas i peniaze. Dnes toho času veľa nie je, preto sú parky dobrým riešením, ako byť v kontakte s krajinou i komunitou.

Skryť Vypnúť reklamu

Chcú sa našinci stretávať v parkoch?
- Bol som svedkom toho, keď sa v Londýne stretla partia, v našom ponímaní „chuligánov“. Zobrali si basu piva, prišli do jedného parku a tam sa zašili. Zaujímavé na tom bolo to, že nič nerozbili, neodtrhli, nepoškodili, proste si tam vyhrávali a trávili čas v parku miesto toho, aby sedeli v nejakej zadymenej krčme. Neďaleko sedela a rozprávala sa komunita zahalených arabských žien, ich malé decká tam pobehovali, to miesto sa im stalo priestorom na krátkodobý pobyt. To isté by sa mohlo diať aj na námestiach, samozrejme,
s tým rozdielom, že od námestí nemožno očakávať úplne totožné funkcie, ako v parku, tej zelene je tam menej, no môžu sa tu odohrávať kultúrne podujatia. Všetko to závisí od ľudí. Či majú záujem sa s niekým stretávať, či si dokážu nájsť čas a pochopiť, že život nie je len o práci a o peniazoch, ale že existuje rodina, priatelia, príbuzní. Ak áno, vznikne prirodzená potreba takýchto priestorov.

Zúčastnili ste sa debatného fóra o vytváraní mestského priestoru. Aké najdôležitejšie funkcie by mal plniť?
- Jedna z najdôležitejších funkcií je obytná. To je o tom, že čokoľvek sa v tom priestore vymyslí, musí to fungovať, musí to byť určené pre konkrétnych ľudí a nesmie to byť len na základe teoretických pocitov, pretože ľudia môžu mať rôzne nálady a rôzne potreby. Druhá vec – verejný priestor musí byť do istej miery flexibilný a musí umožniť ľuďom aj vlastné rozhodnutie. Najkrajším príkladom je voľná trávnatá plocha prístupná ľuďom, kosená, hygienická, bez exkrementov, na ktorej sa dá hrať všetko možné, od futbalu, cez frizby, ringo, až po badminton. Ak priestor aspoň do istej miery pripustí voľbu toho, čo si tam môžem dovoliť, vtedy získava na hodnote.

Boli ste vedúcim oddelenia ochrany životného prostredia Mestského úradu v Nitre? Aké najťažšie problémy ste riešili?
- Šestnásť rokov som bol v tejto nevďačnej a nie najpokojnejšej funkcii. Tam som sa naučil, že vyhovieť ľuďom žijúcim v malom husto osídlenom priestore, je skutočne problém. Keď čokoľvek spravíte, a prijme to päťdesiat percent ľudí ako klad a päťdesiat percent ako zápor, tak je to vlastne niečo, čo je v rovnovážnom stave. Tých päťdesiat percent záporných reakcií človeka nesmie odradiť, lebo potom by nerobil nič.
Ľudia majú svojský vzťah k úradom i úradníkom. Niektorí si nie sú celkom istí, ako im taký úrad môže pomôcť. Úrady boli u nás budované ako spôsob nejakého riadenia ľudských životov, osudov, štátu. Dnes má byť úrad miestom, ktoré by malo, a do istej miery sa to aj začína dariť, pomôcť ľuďom v živote, spestriť im ho, zjednodušiť im veci, ktoré sú zbytočne zložité. Úradníci by mali pochopiť, že sú tam na to.

Určite ste zažili príjemné chvíle, keď sa vám niečo dobré podarilo. Z čoho ste mali najväčšiu radosť?
- Tých radostí bolo viac, a tie ma vždycky nútili zostať ešte rok. Každý január som si hovoril, či tu na úrade ešte budem alebo nebudem, no keď sa niečo vytvorilo, čo predtým v meste chýbalo, keď sme tam prišli nenápadne večer, poobede alebo v nedeľu a zistili sme, že to miesto je plné ľudí, vždy sme sa tešili. A je úplne jedno, či to bolo detské ihrisko, zvieratá v parku alebo nejaké iné veci. To človeku dodalo energiu, silu a presvedčenie, že to, čo robí, zmysel má – a hurá, zajtra poďme pokračovať.

Ktoré projekty vás tešia?
Tešil som sa, keď sa mi podarilo presvedčiť v nie veľmi vyspelom kúte Slovenska ľudí, aby tam mali niečo, čo tam doposiaľ nemali. Aj v malých mestách je radosť, ak sa podarí zistiť, že i tam sú ľudia, ktorí rozmýšľajú, sú osvetoví, scestovaní a majú záujem o niečo zaujímavé, jedinečné a originálne.

Viem, že nie ste nadšený z tlaku investorov, ktorých ideálom je, že rodina si ide oddýchnuť na pár hodín do virtuálneho sveta - multifunkčného centra s priemyselnými tvarmi, farbami, vôňami a zvukmi. Na Slovensku vznikol fenomén: obchodné centrá namiesto námestí. Prečo je to tak?
- Bohužiaľ, naša ekonomika nie je na takej úrovni, aby sme mali v pozíciách takých úradníkov, ktorí odolajú tlakom. Ak budeme mať primátorov, ktorí budú bývať v štátnych bytoch, a počas svojej kariéry si musia postaviť dom, aby sa nehanbili, že sú primátori stotisícového mesta, ak budeme mať vo verejných funkciách ľudí, ktorí budú verejne deklarovať, akí sú chudobní a úbohí, tak nemôžeme očakávať, že to bude ináč. Druhý dôvod je ten, že tu nie je veľa možností pre investície domácich investorov, ktorí majú normálny vzťah k mestu a ku krajine. Zo začiatku sme vždy radi, keď sem príde nejaký zahraničný kapitál alebo investor a niečo postaví. A je dobre, že prichádzajú viacerí. Je treba však mať svoje pravidlá a hodnoty a povedať: „Budeme mať takéto kritériá, za ktoré nejdeme.“ Lebo verejné priestory sú odrazom aj toho, kto ich spravuje. To je samospráva. To nie je len odrazom toho, či bol alebo nebol šťastný výber nejakého investora. Tu si treba uvedomiť, že mestá formujú aj primátori, aj poslanci, aj občania, čo tam bývajú. A keď sa zomknú a budú silní, tak určite aj to mesto bude tomu zodpovedať.

V prezentácii vám blízkej architektúry bolo možno uzrieť aj majestátne stavby starého Egypta, kamenné bloky Stonehang, alebo pokoj vyžarujúcu kaplnku v krajine so stromami. Čím sú pre vás tieto výtvory fascinujúce?
- Majú mnoho rozmerov: myšlienkových, emotívnych, mnohokrát to človek ani nemá šancu postihnúť. Na rozdiel od mnohých stavieb, ktoré dnes staviame. Tie dobré nie sú prvoplánové, majú hĺbku a dušu.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny
  2. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  3. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  4. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tracíciou!
  5. Máš dosť teórie a poučiek? Študuj, cestuj, pracuj a ži!
  6. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  7. Na VŠEMvs získaš kvalitné štúdium v moderných priestoroch
  8. Táto pomôcka zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  9. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  10. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  1. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  2. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  3. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  4. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  5. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť
  7. Budúcnosť M&A v Európe
  8. Zdravá pečeň zlepšuje metabolizmus aj celkové zdravie
  9. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  10. Toto si zapamätajte! Takto určite nakúpite bezpečne
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 31 007
  2. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 11 950
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 10 385
  4. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 9 016
  5. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 8 717
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 531
  7. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 527
  8. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 8 383
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 8 347
  10. Učiteľka roka 2018: Koľko času by malo dieťa tráviť za počítačom 8 221
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

VIDEO: Žilina ide do veľkého europrojektu. Do ekológie investuje 1,3 milióna eur

O adaptácii Žiliny na zmenu klímy diskutoval aj primátor mesta.

Do Vianoc by mali byť tri kolá testovania, nástup do škôl sa odkladá

Použiť sa má osem miliónov antigénových testov.

Premiér Igor Matovič.

Vlci zvíťazili v nových dresoch: Podobnosť s finalistom NHL!

Žilinskí hokejisti vyhrali v Považskej Bystrici 9:0.

Tréner Vlkov Dušan Gregor počas prípravného zápasu s Košicami.

Gonov výrazný rukopis pri žilinských góloch

Po víťazstve nad Trenčínom si Žilina upevnila tretie miesto v tabuľke.

Miroslav Gono (vľavo) patril medzi najlepších hráčov na ihrisku.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pri inštalácii vianočnej výzdoby v Mlynoch prišiel mladý muž o nohu

Pracovník spadol z výšky približne 20 metrov. Utrpel množstvo zranení.

FOTO: Po obrovských tolstolobikoch prišli na rad skutoční králi priehrady Ružiná

Vo vodnom diele Ružiná prebieha už štvrtý deň záchranný odlov rýb.

Na rýchlostnej ceste R1 sa dnes stala ďalšia nehoda, vodič je popálený

Po prvej nehode zomrela žena, po druhej bojuje o život muž.

Dve základné školy v Nových Zámkoch hľadajú riaditeľa

Aké podmienky musia spĺňať a koľko budú zarábať?

Už ste čítali?