Utorok, 25. január, 2022 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Život nie je len o práci

AUTORIZOVANÝ KRAJINNÝ ARCHITEKT, predseda občianskeho združenia Spoločnosť pre krajinnú a záhradnú tvorbu, dlhoročný vedúci oddelenia ochrany životného prostredia Mestského úradu v Nitre, z ktorého pred necelým rokom odišiel. Zoltán Balko.

Vizionár mestskej a sídliskovej architektúry voňajúcej človečinou. Prísny na všetkých, aj na seba, dosť dlho trvá, kým sa sám so sebou dohodne, akú hĺbku myšlienky bude realizovať, pretože nechce byť povrchný. Stretli sme sa v Žiline, kde bol hosťom Nadácie 21. storočia a jej diskusného fóra o vytváraní mestského priestoru. Prezentovali ste svoje projekty, ako sa dajú verejné priestory robiť ľudsky – ak architekti odovzdávajú dielu to najlepšie zo samého seba, ak sa pri budovaní námestí pýtajú ľudí, čo tam chcú mať, ak je ich dielo zhmotnenie silnej myšlienky, príbehu ľudí a krajiny. Ako vnímate vzťah človeka a krajiny?
- Verejné priestory boli formované tak, ako ich vytvárali ľudské potreby a krajina. Preto je každé mesto jedinečné, má neopakovateľný obraz, neopakovateľnú atmosféru a ducha. Z veľkej miery ho formovala krajina, v ktorej sa ľudia rozhodli usadiť. Vtedy tam to mesto začalo vznikať. Dnes je, bohužiaľ, situácia taká – a obytné súbory sú toho najkrajším príkladom – že sa rýchlo a umelo spraví kvázi nové mesto, ktoré absolútne nekorešponduje s krajinou.

Skryť Vypnúť reklamu

Prečo sa to tak deje?
- Naprojektuje sa to podľa šablónových technológií. Domy, aby boli čo najrýchlejšie a najlacnejšie postavené,dokonca podľa žeriavových dráh – to sú tie naše pôvodné panelové dlhé domy s desiatimi vchodmi. Potom ťažko očakávať, že to zapadne do krajiny, alebo dokonca to bude s krajinou korešpondovať. Keď mesto, v ktorom človek žije, nevychádza z krajiny, stáva sa umelým systémom a vtedy sa k nemu naozaj nedá vytvoriť si citový vzťah. Ľudia žijú v umelom prostredí, v umelých vzťahoch a vôbec sa nemožno čudovať asociálnym javom, ktoré v tom meste prebiehajú. Krajina je fenomén, ktorý formuje ľudstvo a človeka. Ak s ňou človek stratí kontakt, nebude ju rešpektovať, chápať a vážiť si ju, nemôže očakávať, že bude žiť v normálnom prostredí a normálnym spôsobom.

Skryť Vypnúť reklamu

V čom je odlišný vzťah k prírode človeka nášho a minulého storočia?
- Ten súčasný vzťah je často neosobný. V minulosti krajinu formovali ľudia, ktorí v nej pracovali. Pracovali tvrdo a veľa, aby sa uživili, aby sa najedli, aby predali, to čo vypestovali. Neboli to ľudia, ktorí mali nazvyš peniaze a voľný čas. Tak aj tá krajina vyzerala. Oni ju milovali, pretože ich živila. Dnes krajina ľudí neživí, alebo si to aspoň veľká väčšina ľudí myslí. Chápu ju len ako divadelné kulisy, kde sa chodí občas, keď je voľný čas.

V našich zemepisných súradniciach sme dosť vážne poznačení civilizáciou 21. storočia, sme vo veľkom pokušení odcudzovať sa krajine. Ako tomu odolať? Čo pomôže lepšie vnímať krajinu a komunitu, v ktorej žijeme?
- Príkladov je mnoho. Nie je nutné podliehať komerčným mediálnym tlakom. Veľmi sa mi páči, že v zahraničí verejné parky slúžia na pobyt celej rodine alebo skupine ľudí rôzneho veku, rôzneho zamerania, sociálnych skupín a v týchto priestoroch dokážu tráviť aj dlhší čas. Stretávajú sa tu, komunikujú tu, občerstvujú sa tu, oslavujú, športujú. Tým tie parky začínajú nadobúdať nový význam – nie sú len na prechádzky alebo na relax, ako tomu bolo v minulých dobách, ale stávajú sa pobytovým miestom. Vyhľadávať rekreačné miesta si žiada čas i peniaze. Dnes toho času veľa nie je, preto sú parky dobrým riešením, ako byť v kontakte s krajinou i komunitou.

Skryť Vypnúť reklamu

Chcú sa našinci stretávať v parkoch?
- Bol som svedkom toho, keď sa v Londýne stretla partia, v našom ponímaní „chuligánov“. Zobrali si basu piva, prišli do jedného parku a tam sa zašili. Zaujímavé na tom bolo to, že nič nerozbili, neodtrhli, nepoškodili, proste si tam vyhrávali a trávili čas v parku miesto toho, aby sedeli v nejakej zadymenej krčme. Neďaleko sedela a rozprávala sa komunita zahalených arabských žien, ich malé decká tam pobehovali, to miesto sa im stalo priestorom na krátkodobý pobyt. To isté by sa mohlo diať aj na námestiach, samozrejme,
s tým rozdielom, že od námestí nemožno očakávať úplne totožné funkcie, ako v parku, tej zelene je tam menej, no môžu sa tu odohrávať kultúrne podujatia. Všetko to závisí od ľudí. Či majú záujem sa s niekým stretávať, či si dokážu nájsť čas a pochopiť, že život nie je len o práci a o peniazoch, ale že existuje rodina, priatelia, príbuzní. Ak áno, vznikne prirodzená potreba takýchto priestorov.

Zúčastnili ste sa debatného fóra o vytváraní mestského priestoru. Aké najdôležitejšie funkcie by mal plniť?
- Jedna z najdôležitejších funkcií je obytná. To je o tom, že čokoľvek sa v tom priestore vymyslí, musí to fungovať, musí to byť určené pre konkrétnych ľudí a nesmie to byť len na základe teoretických pocitov, pretože ľudia môžu mať rôzne nálady a rôzne potreby. Druhá vec – verejný priestor musí byť do istej miery flexibilný a musí umožniť ľuďom aj vlastné rozhodnutie. Najkrajším príkladom je voľná trávnatá plocha prístupná ľuďom, kosená, hygienická, bez exkrementov, na ktorej sa dá hrať všetko možné, od futbalu, cez frizby, ringo, až po badminton. Ak priestor aspoň do istej miery pripustí voľbu toho, čo si tam môžem dovoliť, vtedy získava na hodnote.

Boli ste vedúcim oddelenia ochrany životného prostredia Mestského úradu v Nitre? Aké najťažšie problémy ste riešili?
- Šestnásť rokov som bol v tejto nevďačnej a nie najpokojnejšej funkcii. Tam som sa naučil, že vyhovieť ľuďom žijúcim v malom husto osídlenom priestore, je skutočne problém. Keď čokoľvek spravíte, a prijme to päťdesiat percent ľudí ako klad a päťdesiat percent ako zápor, tak je to vlastne niečo, čo je v rovnovážnom stave. Tých päťdesiat percent záporných reakcií človeka nesmie odradiť, lebo potom by nerobil nič.
Ľudia majú svojský vzťah k úradom i úradníkom. Niektorí si nie sú celkom istí, ako im taký úrad môže pomôcť. Úrady boli u nás budované ako spôsob nejakého riadenia ľudských životov, osudov, štátu. Dnes má byť úrad miestom, ktoré by malo, a do istej miery sa to aj začína dariť, pomôcť ľuďom v živote, spestriť im ho, zjednodušiť im veci, ktoré sú zbytočne zložité. Úradníci by mali pochopiť, že sú tam na to.

Určite ste zažili príjemné chvíle, keď sa vám niečo dobré podarilo. Z čoho ste mali najväčšiu radosť?
- Tých radostí bolo viac, a tie ma vždycky nútili zostať ešte rok. Každý január som si hovoril, či tu na úrade ešte budem alebo nebudem, no keď sa niečo vytvorilo, čo predtým v meste chýbalo, keď sme tam prišli nenápadne večer, poobede alebo v nedeľu a zistili sme, že to miesto je plné ľudí, vždy sme sa tešili. A je úplne jedno, či to bolo detské ihrisko, zvieratá v parku alebo nejaké iné veci. To človeku dodalo energiu, silu a presvedčenie, že to, čo robí, zmysel má – a hurá, zajtra poďme pokračovať.

Ktoré projekty vás tešia?
Tešil som sa, keď sa mi podarilo presvedčiť v nie veľmi vyspelom kúte Slovenska ľudí, aby tam mali niečo, čo tam doposiaľ nemali. Aj v malých mestách je radosť, ak sa podarí zistiť, že i tam sú ľudia, ktorí rozmýšľajú, sú osvetoví, scestovaní a majú záujem o niečo zaujímavé, jedinečné a originálne.

Viem, že nie ste nadšený z tlaku investorov, ktorých ideálom je, že rodina si ide oddýchnuť na pár hodín do virtuálneho sveta - multifunkčného centra s priemyselnými tvarmi, farbami, vôňami a zvukmi. Na Slovensku vznikol fenomén: obchodné centrá namiesto námestí. Prečo je to tak?
- Bohužiaľ, naša ekonomika nie je na takej úrovni, aby sme mali v pozíciách takých úradníkov, ktorí odolajú tlakom. Ak budeme mať primátorov, ktorí budú bývať v štátnych bytoch, a počas svojej kariéry si musia postaviť dom, aby sa nehanbili, že sú primátori stotisícového mesta, ak budeme mať vo verejných funkciách ľudí, ktorí budú verejne deklarovať, akí sú chudobní a úbohí, tak nemôžeme očakávať, že to bude ináč. Druhý dôvod je ten, že tu nie je veľa možností pre investície domácich investorov, ktorí majú normálny vzťah k mestu a ku krajine. Zo začiatku sme vždy radi, keď sem príde nejaký zahraničný kapitál alebo investor a niečo postaví. A je dobre, že prichádzajú viacerí. Je treba však mať svoje pravidlá a hodnoty a povedať: „Budeme mať takéto kritériá, za ktoré nejdeme.“ Lebo verejné priestory sú odrazom aj toho, kto ich spravuje. To je samospráva. To nie je len odrazom toho, či bol alebo nebol šťastný výber nejakého investora. Tu si treba uvedomiť, že mestá formujú aj primátori, aj poslanci, aj občania, čo tam bývajú. A keď sa zomknú a budú silní, tak určite aj to mesto bude tomu zodpovedať.

V prezentácii vám blízkej architektúry bolo možno uzrieť aj majestátne stavby starého Egypta, kamenné bloky Stonehang, alebo pokoj vyžarujúcu kaplnku v krajine so stromami. Čím sú pre vás tieto výtvory fascinujúce?
- Majú mnoho rozmerov: myšlienkových, emotívnych, mnohokrát to človek ani nemá šancu postihnúť. Na rozdiel od mnohých stavieb, ktoré dnes staviame. Tie dobré nie sú prvoplánové, majú hĺbku a dušu.

Najčítanejšie na My Žilina

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti?
  2. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní
  3. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  4. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny
  5. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom
  6. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami?
  7. Mecom ide na zelenú
  8. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  9. Marrákeš je červená perla Maroka
  10. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať
  1. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  2. Vedeli ste, že šport a podnikanie majú veľa spoločného?
  3. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní
  4. Developer Mint Investments získal prvenstvo v CIJ Awards 2021
  5. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  6. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  7. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  8. Viac ihrísk aj bylinkových záhrad vo vašom okolí.
  9. Plánujete kúpu nehnuteľnosti ? Správajte sa ako investor
  10. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  1. 5 neznámych vecí, ktoré umožňujú platobné karty 6 853
  2. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom 4 489
  3. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny 4 143
  4. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami? 3 911
  5. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 3 536
  6. Predplatné SME.sk len za 29 eur 3 365
  7. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 € 2 420
  8. Marrákeš je červená perla Maroka 2 304
  9. Mecom ide na zelenú 2 206
  10. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti? 1 584

Blogy SME

  1. Matej Lorko: Obchodovanie s akciami: schopnosti alebo šťastie?
  2. Irena Šimuneková: Omšenská Baba
  3. Radovan Kazda: Mnohí dúfajú, že vyrieši problém s klímou. Zatiaľ sa však neoplatí
  4. Marek Gabonay: Propaganda v malom. Všetko preto, aby stavebný zákon ostal po starom.
  5. Stanislav Thomka: Prenosy z rokovania mestského zastupiteľstva v Martine stopol primátor.
  6. Michal Šustek: Riešenia udržateľnosti dôchodkového systému (zníženie zodpovednosti štátu 7-9/9) - 5. časť
  7. Štefan Vrátny: Pokus o pochopenie amerického videnia Európy
  8. Anna Milanová: Z dekoratívnej tvorby...
  1. Pavel Macko: Vodka a cigary? 13 157
  2. Michal Porubän: Tak si tu žijeme - poslanec Blaha je zaočkovaný a Žilinka nechce zverejniť zmluvu čo podpísal v Rusku :) 6 102
  3. Lórant Kulík: URBEX: Keď prejdete v Košiciach na ulici kpt.Nálepku cez (ne)utajenú pasáž, zapne sa časostroj 5 620
  4. Martin Ondráš: Keď sa podvod a klamstvo tvári ako etalón morálky 4 741
  5. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností: V roku 2022 pôjdu do dôchodku tisícky ľudí. Ste pripravené a pripravení? 4 251
  6. Tomáš Harustiak: Je na Slovensku 56% katolíkov ? Ale kdeže ! 3 728
  7. Simona Kyselicová: Ako sa testuje na Covid v Nórsku. P.S.: Som pozitívna 3 188
  8. Monika Nagyova: Vzťahové okienko. Páry, ktoré sa medzi sebou nerozprávajú. 3 142
  1. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  2. Jiří Ščobák: Proč má akvarista začátečník dlouho čekat, než vloží do akvária ryby? (v rostlinných akváriích se substrátem)
  3. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  4. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  5. Jiří Ščobák: Připravované důchodové reformy na Slovensku: V 3. pilíři se neudělá mnoho, 2. vypadá optimističtěji
  6. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  7. Jiří Ščobák: Jsou poplatky v slovenských bankách vysoké? Dá se jim vyhnout? Které jsou skryté?
  8. Jiří Ščobák: Novak Djoković pravděpodobně pozitivní test neměl. Oslava poštovní známky a akce s dětmi to dokazují
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Ilustračné foto.

Polícia navrhla obžalobu obvineného muža.


7 h

Zapojte sa do najväčšieho prieskumu zameraného na závislosti ako alkohol, fajčenie, drogy a mobil. Vyplnením ankety sa automaticky zaradíte do súťaže.


16. jan

Patrí medzi najväčšie stredné školy v regióne. Vo všetkých formách štúdia ju navštevuje viac ako 500 žiakov s naozaj pestrým študentským životom. Reč je o Strednej odbornej škole dopravnej v Žiline.


18 h
Zľava Patrik Hruška (tajomník klubu), Juraj Škorvánek (predseda klubu), Tomáš Janči (pokladník klubu).

Kam prídem, všade rozprávam, že sme rodinný klub, vraví v rozhovore predseda Zástrania Juraj Škorvánek.


17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Covidový paradox v Poltári.


22 h

Obyvatelia bytového domu na Moyzesovej ulici v Čadci sa búria, zo svojich bytov sa vysťahovať nechystajú.


24. jan

Žilinská krajská polícia informuje motoristov o aktuálnej úplnej neprejazdnosti cesty I/65 medzi Turčianskymi Teplicami a Mošovcami.


SITA 24. jan

Nový režim podľa Únie fitnes centier Slovenska spĺňajú hlavne ľudia nad 60 rokov.


24 h

Blogy SME

  1. Matej Lorko: Obchodovanie s akciami: schopnosti alebo šťastie?
  2. Irena Šimuneková: Omšenská Baba
  3. Radovan Kazda: Mnohí dúfajú, že vyrieši problém s klímou. Zatiaľ sa však neoplatí
  4. Marek Gabonay: Propaganda v malom. Všetko preto, aby stavebný zákon ostal po starom.
  5. Stanislav Thomka: Prenosy z rokovania mestského zastupiteľstva v Martine stopol primátor.
  6. Michal Šustek: Riešenia udržateľnosti dôchodkového systému (zníženie zodpovednosti štátu 7-9/9) - 5. časť
  7. Štefan Vrátny: Pokus o pochopenie amerického videnia Európy
  8. Anna Milanová: Z dekoratívnej tvorby...
  1. Pavel Macko: Vodka a cigary? 13 157
  2. Michal Porubän: Tak si tu žijeme - poslanec Blaha je zaočkovaný a Žilinka nechce zverejniť zmluvu čo podpísal v Rusku :) 6 102
  3. Lórant Kulík: URBEX: Keď prejdete v Košiciach na ulici kpt.Nálepku cez (ne)utajenú pasáž, zapne sa časostroj 5 620
  4. Martin Ondráš: Keď sa podvod a klamstvo tvári ako etalón morálky 4 741
  5. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností: V roku 2022 pôjdu do dôchodku tisícky ľudí. Ste pripravené a pripravení? 4 251
  6. Tomáš Harustiak: Je na Slovensku 56% katolíkov ? Ale kdeže ! 3 728
  7. Simona Kyselicová: Ako sa testuje na Covid v Nórsku. P.S.: Som pozitívna 3 188
  8. Monika Nagyova: Vzťahové okienko. Páry, ktoré sa medzi sebou nerozprávajú. 3 142
  1. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  2. Jiří Ščobák: Proč má akvarista začátečník dlouho čekat, než vloží do akvária ryby? (v rostlinných akváriích se substrátem)
  3. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  4. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  5. Jiří Ščobák: Připravované důchodové reformy na Slovensku: V 3. pilíři se neudělá mnoho, 2. vypadá optimističtěji
  6. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  7. Jiří Ščobák: Jsou poplatky v slovenských bankách vysoké? Dá se jim vyhnout? Které jsou skryté?
  8. Jiří Ščobák: Novak Djoković pravděpodobně pozitivní test neměl. Oslava poštovní známky a akce s dětmi to dokazují

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu