Zverenec trénerov Milana Novosada a Petra Zánického na tridsaťkilometrovej trati nedal súperom šancu a do cieľa prišiel s náskokom viac ako jeden a pol minúty. Osemnásťročný najväčší slovenský cyklistický talent súčasnosti tak zaznamenal zatiaľ najvýraznejší úspech vo svojej kariére. Odborníci často krútia hlavou nad jeho univerzálnosťou. Dokáže sa rýchlo prispôsobiť a veľmi úspešný je rovnako na horskom, cestnom, či cyklokrosovom bicykli. Za posledných pár mesiacov vyhral rovnako aj majstrovstvá Európy horských bicyklov, na svetovom šampionáte v cyklokrose bol strieborný. Pred rokom získal bronz na ME v cross country i v cyklokrose, na juniorských Majstrovstvách sveta v cestnej cyklistike v Mexiku skončil štvrtý. Získal množstvo ďalších úspechov. V najbližšom čase si však bude musieť vybrať disciplínu. Rozhodne sa medzi cestným a horským bicyklom.
Aký je to pocit stať sa majstrom sveta?
- Teraz už je to pocit veľmi dobrý. Každý, keď chce niečo dosiahnuť a potom sa mu to podarí, tak sa z toho raduje a je šťastný. Ale zasa sú ďalšie preteky, na ktoré sa treba pripraviť a sú predo mnou ďalšie tréningové úlohy. Na majstrovstvá sveta v horskej cyklistike som sa precízne pripravoval. Vyhral som dve kolá svetového pohára, rovnako aj majstrovstvá Európy, tak som to chcel zopakovať aj na svete a podarilo sa mi to.
Aká bola príprava? Čo prispelo k takémuto výsledku?
- Na sezónu som sa pripravoval hlavne cez zimu, chodili sme po sústredeniach. Rovnako som jazdil cyklokros. Počas sezóny sa už len treba udržať v kondícií, udržať si formu, aby som na pretekoch podal dobré výkony.
Ako preteky v talianskom Val di Sole prebiehali?
- Každý pretekár sa na majstrovstvá sveta špeciálne pripravuje. Aj keď na iných pretekoch môže podať slabší výkon, ale na vrchol sezóny sa tak pripraví, že s ním môžu byť problémy. Nakoniec to dopadlo tak, že Francúz Jouffroy nemal počas roka nejaké veľké výsledky. Bol len raz tretí v pretekoch svetového pohára. A teraz sa stal vicemajstrom sveta, pretože sa mu podarilo dobre načasovať formu. Prvé kolo mi robil problémy, bol celkom nabudený a chcel sa mi utrhnúť. Udržal som sa s ním a neskôr sa utrhnúť podarilo mne a vydržal som vo vedení až do konca.
Čím bola trať na majstrovstvách sveta v Taliansku náročná v porovnaní s našimi?
- Bolo veľmi teplo. Dva dni pred pretekom pršalo, ale v priebehu niekoľkých hodín sa veľmi oteplilo. Rovnako tam boli veľmi náročné stúpania, veľa sa prášilo, bolo treba veľa piť. Okruh bol dosť technický a absolvovali sme ich až päť.
Aká dlhá trať sa jazdí na majstrovstvách sveta?
- Juniori by ju mali zvládať do hodiny a pol. Podľa toho by to mali organizátori vypočítať. Rovnako aj teraz v Taliansku mi to trvalo niečo cez hodinu a pol. Vzhľadom na náročnosť to však bolo dosť.
Do cieľa ste vlastne celkom netradične vkročili?
- Predtým som na svetových pohároch a majstrovstvách Európy vchádzal do cieľa na zad-
nom kolese. Kamarát mi teraz povedal, aby som už vymyslel niečo nové. Veľmi som nad tým nerozmýšľal. Na poslednom kilometri mi však napadlo, že zosadnem z bicykla a obzriem sa, kde sú súperi. Došiel som do cieľa vlastne pešo. Keďže som mal minútu a pol náskok, tak to už veľké riziko nebolo.
Koľko sa cyklistike venujete a čo všetko obnáša?
- Tomuto športu sa venujem od deviatich rokov. Teraz mám osemnásť, takže polovicu života. Začal som horskými bicyklami, potom som prestúpil aj na cestu. Cyklokros som začal jazdiť len pred dvoma rokmi. Pomerne neskoro, ale podaril sa mi rovnako skvelý úspech. Cyklistika je veľa odriekania. Hlavne si treba uvedomiť, čo vlastne chcete robiť. Nie je to o tom, kde a ako si zľaviť, treba poctivo trénovať, potom prídu aj výsledky. Trénujem denne priemerne tri hodiny.
V najbližšej dobe vás zasa čakajú majstrovstvá sveta a Európy v cestnej cyklistike?
- Chcel by som tam tiež zaútočiť na medailové umiestnenia, aby sa mi potvrdilo, že aj na ceste patrím do svetovej špičky. Aby mali záujem o mňa ešte ďalšie tímy.
Veľa sa hovorí o tom, že si v najbližšej dobe budete musieť vybrať svoju disciplínu, ktorej sa budete venovať prednostne.
- To ešte ani sám neviem, kam to všetko povedie. Veľa bude záležať od ponúk, ktoré dostanem. Či sa ozvú tímy z cesty alebo z horskej cyklistiky. Aké budú podmienky a podľa toho sa rozhodnem.
Vás to kam viac ťahá? Na cestu alebo do lesa?
- Na cyklokros veľmi nie. Zvažujem medzi cestou a horskými bicyklami. Možno ma to viac ťahá do hôr, ale cesta je zasa viac populárna a aj sledovaná.
Kde študujete?
- Tento rok končím tretí ročník strednej školy záverečnými skúškami a ešte pôjdem dva roky na nadstavbu. Študujem Športové gymnázium spojené s učilišťom na Rosinkách. Aj preto, že mi tu šport tolerujú, som si túto školu vybral. Učitelia mi rovnako pomáhajú.
Kde sa vám najlepšie trénuje horská cyklistika?
- V okolí Žiliny sú dobré terény, takže trénujem aj tu. Teraz nám dali zákaz, že horský cyklisti nemôžu chodiť do terénu. Zatiaľ sa to snažím nevnímať.
V najbližšom čase sa rozbehne Tour de France. Nie je to pre vás méta?
- Pre každého cyklistu je Tour de France najväčší pretek, potom ešte olympijské hry. Chcel by som tam raz štartovať.
