e vracia a čo všetko sa za tú dobu zmenilo, rekapituluje spevák Maťo Ďurinda.
Budete v Bytči koncertovať prvýkrát, alebo ste tu už koncertovali ?
- V Bytči sme už koncertovali. Bolo to, keď sme s Tublatankou ešte len začínali koncertovať, asi v roku 1985 možno o rok neskôr. Bolo to v kultúrnom dome a pamätám sa, že tam bolo veľa ľudí, ktorí mali radi rockovú muziku. Bol to jeden z tých koncertov, na ktorých sme ešte len zbierali skúsenosti a učili sa urobiť predstavenie, aby to bolo dobré a ľudia boli spokojní a fandili nám.
Čo bytčianskemu publiku ponúknete teraz?
- Nielen našim bytčianskym fanúšikom, ale, samozrejme, celému festivalovému publiku ponúkneme prierez našou tvorbou, pesničky, ktoré mnohí poznajú z našich sériových CD, skladby, ktoré poznajú z videoklipov, z rádií. Zahráme aj pár piesní z posledného cédečka Patriot a tam určite nesmie chýbať Pieseň pre Doda. A zahráme aj veci, ktoré nás urobili známymi, ako Pravda víťazí, Dnes, Matka, Skúsime to cez vesmír a dalšie známe pesničky.
Tublatanka si tento rok pripomína 25. výročie vzniku. Boli, alebo budú nejaké oslavy?
- Oslavy 25. výročia vzniku Tublatanky nás ešte len čakajú. Priznám sa, že som osobne ešte nemal na oslavy čas, pretože sa mi narodilo moje prvé dieťa a chcel som mu čo najviac času venovať, pretože som sa na dieťa veľmi tešil. No a navyše, prednedávnom som začal mať zdravotné problémy a musel som ísť na operáciu.
Za 25 rokov sa toho udeje veľa. Aké významné medzníky zažila kapela za toto obdobie?
- Zažili sme za toto obdobie niekoľko významných medzníkov. Skúsim ich povedať pekne poporiadku, ako išli za sebou. Zrodenie skupiny v triu, pridáva sa k nám textár Martin Sarvaš, ktorý robí aj manažéra a prvý koncert v januári 1983. Potom vydanie druhého CD Skúsime to cez vesmír, cez ktoré nás spoznáva rockové publikum v celom bývalom Československu. Ďalej je to ozvučenie prvých troch zlomových dní revolúcie v roku 1989, slovenské Grammy za album Poďme bratia do Betlehema v roku 1993, odchod Paľa Horvátha a neskôr aj Ďura Černého zo skupiny a sformovanie novej zostavy s Dodom Dubánom a Ďurom Toporom. Významným medzníkom bola aj reprezentácia Slovenska na Veľkej cene Eurovízie v roku 1994, úspešné koncertovanie doma aj v USA, Veľkej Británii, Írsku, Česku, či náhla smrť Doda Dubána v roku 2004, kedy sa zo skupiny opäť stáva trio, no a zatiaľ posledným takým medzníkom je tento rok fakt, že skupina oslavuje 25. výročie svojho vzniku.
„Zostarla“ kapela, zostarlo s ňou aj publikum? Aké vekové ročníky chodia dnes na vaše koncerty?
- Na našu skupinu chodia ľudia, ktorí nám fandili od začiatku a tomu sa veľmi tešíme, ale pribudlo aj veľké množstvo nových mladých fanúšikov, pretože skupina v posledných rokoch natočila tri nové cédečka a urobila viacero videoklipov. Odohrali sme množstvo úspešných koncertov a to je doležité, aby skupina bola stále živá.
Pre rockových muzikantov je typický životný štýl v duchu hesla „sex, drogy a rokenrol". Je, alebo v minulosti bol typický takýto životný štýl aj pre členov Tublatanky?
- Životný štýl Tublatanky bol kedysi dosť sebazničujúci. To je pravda. Je mi smutno, že kvôli drogám prišiel náš bubeník Ďuro Černý o veľký kus svojho zdravia a potom kvôli zdravotným problémom odišiel z Tublatanky.
Celý život robíte muziku, pritom ste ale vyštudoval farmáciu. Nikdy vás táto oblasť nelákala?
- Farmácia sa mi páčila odmalička, keď som ešte chodil za otcom ako malý chlapec na Farmaceutickú fakultu. Preto som sa aj neskôr rozhodol ju vyštudovať a dnes som doktor farmácie. Neskôr som sa ale začal naplno venovať muzike.
Nejaké úlety od muziky ste však mali. Podnikali ste s reštauráciou...
- Áno, v 90-tych rokoch tu bol podnikateľský boom a aj ja som chcel vyskúšať podnikanie, a to s reštauráciou a pivárňou. Ale dosť rýchlo som z toho vytriezvel, lebo keď som chcel, aby ma neokrádali vlastní zamestnanci, musel by som v tom podniku od rána do večera sedieť a strážiť si ho. A to ma nenapĺňalo, radšej som bol pri muzike a gitare.
Ako najradšej relaxujete?
- Najradšej relaxujem s mojou priateľkou na prechádzkach prírodou alebo na dovolenkách, najradšej v Grécku a Chorvátsku. Zvykneme chodievať na opustené pláže a po starobylých mestách.
V januári ste sa stali otcom. Zmenilo sa niečo vo vašom živote po tejto významnej udalosti?
- Áno. Zmenilo sa to, že moja duša je naplnená, odkedy sa mi narodila dcérka Barborka. Veľmi som sa na ňu tešil už odvtedy, ako som ju videl ešte v brušku prostredníctvom 3D ultrazvuku. Teraz dovŕšila 5 mesiacov a mňa veľmi teší, aká je vnímavá a tiež to, že sa na mňa dosť podobá. Barborka je teraz moja veľká životná priorita, ktorú budem chrániť.
Keby sa dal vrátiť čas, zmenili by ste niečo vo svojom živote?
- Určite by som zmenil veľa vecí v mojom doterajšom živote, pretože niektoré boli zbytočné a nič dobré mi do života nepriniesli. Ale s tým sa každý musí vyrovnať, čas sa nedá vrátiť.
Pred mesiacom ste podstúpili operáciu pruhu. Zrušili ste niekoľko koncertov. Už ste fit?
- Vlastne je to len pár týždňov, čo som musel podstúpiť laparoskopickú operáciu pruhu, pretože som v takom stave už nemohol ďalej koncertovať a normálne žiť. Momentálne som v pooperačnej domácej liečbe a, žiaľ, necítim sa vôbec ešte fit, pretože kým sa rana zahojí a bolesti prejdú, musí uplynúť dosť veľa času. Možno budem musieť kvôli zlému zdravotnému stavu zrušiť aj ďalšie koncerty, možno aj ten v Bytči, ale to by som nerád.
Začalo obdobie oddychu, vy však od marca do novembra koncertujete. Kedy vy budete dovolenkovať a kde?
- Tohto roku nemôžem ísť s rodinkou na dovolenku, pretože Barborka je ešte veľmi malá. Cesta a ostré slnko by jej mohli uškodiť. Tešíme sa ale na dovolenku s ňou na budúci rok, keď trochu podrastie.