Skĺbiť všetky organizačné a spoločenské záležitosti týkajúce sa preteku je síce náročné, ale dá sa to zvládnuť. Určite sú dôležité, ale ak sa má naplniť myšlienka diaľkovej plavby, musí prísť na pomoc aj príroda. Našťastie tento rok pomohla a vnútro stvoriteľa pretekov naplnilo zadosťučinenie, že idea je správna. Poďme na to zbližšia. Každý jachtár by sa mal vedieť vysporiadať s nasledovnými situáciami: ovládať svoju loď dokonale v každých poveternostných podmienkach, vrátane prerušenia plavby pre neúnosné počasie. Viesť ju súčasne čo najrýchlejšie, lebo aj rýchlosť môže byť v núdzi nápomocná a zároveň vedie k víťazstvám. Orientovať sa v priestore a poznať zároveň svoju polohu, po našom navigácia. Na priehrade v zjednodušenej forme, ale predsa je potrebná pre absolvovanie trate. A plavba v tme, na čo sme doteraz na vnútrozemských vodách neboli zvyknutí, iba na mori, má svoje špecifiká, či už je to samotný pohľad na plachty a loď, ktorý je iný ako za dňa a je potrebný pre trimovanie plachiet, ale tiež už spomínaná navigácia.
Všetko má zrazu iný rozmer. Súperov vidíte len ako vrcholové svetlo sťažňa a zrazu rozmýšľate, ktorým smerom pláva, za vidna o tom ani nediskutujete. To isté s osvetlenými bójkami. V tme niečo strašne ďaleko bliká, je to bója, či oheň na brehu. Samotný čas je súperom. Byť na lodi vkuse 24 hodín je fyzicky náročné, na kajutovej lodi zvládnuteľné, na otvorenej extrém. Kto vyskúšal jachting v ťažkých podmienkach, keď treba vyvažovať aj na trapéze vie, že 3-4 hodinky stačia a poďme radšej na breh. Rozložiť sily je teda neskutočne potrebné. Pridajme do toho stravu a pitný režim a sme pri námornom jachtingu. A to je tá idea, preniesť kúsok mora sem k nám. Aspoň v zmenšenej mierke. Minulý ročník bol ideálny skoro vo všetkom. Prišlo veľa lodí, výborná partia, dobre rozložená trať, záchrana na mieste, trošku mohlo byť lepšie zázemie, ale hlavne bolo málo vetra. To na takomto preteku trochu prekáža, aj keď si ho všetci výborne užili. Tento rok sme sa snažili spraviť tomu vhodné zázemie, čo sa snáď aj podarilo, no zas nám trošku pokrivkávala technika na vode, ale zvládlo sa aj to.
Ako šťastný krok sa ukázalo posunúť termín o tri týždne neskôr. Tým sa zvýšila aj pravdepodobnosť, aby že zaprialo počasie. Teplota vzduchu aj vody výborná a vietor ideálny. Jeho sila sa pohybovala v rozmedzí 10-15 uzlov, v nárazoch niečo viac, nadránom určite aj polhodinové bezvetrie. A to je splnená predstava o Oravských fukotoch. Začalo to všetko štandardnou prezentáciou, čakalo sa viac lodí, no akurát končiaci školský rok to možno trošku poznačil. Zraz kormidelníkov a otvorenie malo klasický sklz, ale s tým sa počítalo, takže išlo vlastne všetko načas. Robo Črep, Miro Domiňák, Jožko Králik, Peter Heglas, Jožo Dudek, manželia Mýtni, Tomáš Chudík, Kajo Hrubjak, Robo Braciník, Ďuro Sidor.....všetko mená, ktoré vždy prídu, keď môžu. Trať upravená pre nižšiu hladinu vody, nakoniec padla vzhľadom na silu a smer vetra nadmieru ideálne. Štart pred penziónom Osada smerom na Slanický ostrov proti vetru, obrat na ďalšiu boju pred Ústím, na krásny zadný vietor, tam obrat a stúpačka na predobočný vietor až k Jelešnej, spiatky na zadobočný vietor pred Ústie a križovanie k Slanickému ostrovu.
Dĺžka v priamom smere 20 km, s križovaním okolo 25 km. Otvorené lode tvorili 50% peletónu
a držali sa nadmieru výborne. Po prvom kole bol na vedúcej pozícii v kajutových lodiach Robo Črep na lodi Tabu a v otvorených lodiach Ondro Lenárt s Tomášom Chudíkom na Lietajucom Holanďanovi. Výborne sa držal Kajo Hrubjak na Finne, ako jediný sólopretekár. O dramatické situácie nebola núdza, prevrátená plachetnica Pirát s Dudekom juniorom, roztrhnutá plachta Jožka Králika tesne pred koncom preteku na 3. pozícii, či zlomene kormidlo Roba Braciníka atakujúceho čelné pozície v otvorených lodiach v predposlednom kole. To všetko dáva preteku správny šmrnc. Malé osobné víťazstva aj prehry sú korením každého športu. V noci sa nárazy vetra zmiernili a plavba pokračovala kľudným tempom. Napodiv sa na breh skoro nik nebral, až na riaditeľa preteku, ktorý išiel pre istotu skontrolovať, či všetko klape aj po bezpečnostnej stránke z motorového člna.
Ráno vďaka bezoblačnosti prišlo skoro a lode sa po chvíľkovom utíšení vetra zas prudko rozleteli po vlnách za ďalšimi kilometrami.
Všetci vydávali zo seba zvyšky síl, čo sa prejavilo aj na prípade Kaja Hrubjaka, ktorý unavený prepadol cez palubu do vody a ďalších vyššie spomínaných dramatických okamihoch, keď začal vypovedať službu aj material. Stratu z noci sa rozbehol stíhať Tomáš Chudík s Ondrom Lenártom a aj keď na svojom Holanďanovi ozaj lietali, stiahli len jedno kolo, čo stačilo na celkové 4. miesto. Po 14-tej hodine rozhodca zavelil do posledného kola a v rýchlom vetre sa plachetnice rútili do cieľa. Celkové prvenstvo a aj víťazstvo medzi kajutovými loďami vybojoval Róbert Črep so svojou posádkou na lodi Tabu, pred Petrom Heglasom na Calibre a tretím Jožkom Dudekom na Alpinuse. Otvorené lode vyhral Karol Hrubjak na Finne, pred Hrubjakom seniorom na Piratovi a Jurajom Sidorom na Fireballe.
Slovenský pohár kajutových lodí pokračuje v lete ďalšími dvoma pretekmi a vrcholom sezóny budú Majstrovstvá Slovenska kajutových lodí na Oravskej priehrade. Zúčastnia sa ich tiež jachtári Klubu športového jachtingu Žilina Jozef Dudek, Tomáš Chudík, Juraj a Danka Mýtny. O ich počínaní na vrcholných podujatiach vás budeme informovať.
Autor: KŠJZA