Býva v ňom umelecký kováč Jaroslav Gavlas. Všetci ho tu poznajú, aj ten jeho domček, lebo sa na križovatke pekne vyníma. Vraj ho chceli v minulosti odkúpiť nejakí zahraniční hostia, čo navštívili Kysuce. Majiteľovi ponúkli slušnú sumu, no ten nechcel o predaji príbytku ani počuť. V tomto dome má Jaroslav Gavlas priestrannú dielňu plnú železa a nástrojov. Vlastne teraz tu väčšinou pracuje jeho syn. Kováč si zriadil ďalšiu dielničku v prístavbe na dvore. „Môj otec bol stolár a aj mňa chcel dať vyučiť tomuto remeslu,“ spomína si dnes už šesťdesiatročný umelecký kováč. „Mňa to však nebavilo, a tak som sa začal učiť v kováčskej dielni u Simonidesa v Čadci. Zaujímavé je, že aj môj syn sa vyučil za stolára a skončil pri železe. Kováčske remeslo ho chytilo za srdce. Kráča v mojich šľapajách.“
Jaroslav Gavlas sa vyučil v polovici šesťdesiatych rokov. Robil kováčske a klampiarske práce, ale dosť sa venoval aj drevu. Spravil si pedagogické minimum. Nasledovali rôzne školenia a kurzy. Dvadsať rokov pôsobil ako majster odborného výcviku, mal na starosti učňov. Vyučil tak mnoho ďalších kováčov, klampiarov, výrobcov pecí a sporákov...
On sám spočiatku podkúval kone a vyrábal železné časti poľnohospodárskeho náradia - hrable, motyky, lopaty. Ale púšťal sa aj do umeleckých vecí, lebo sa mu páčili výrobky zo železa, ktorým mohol vdýchnuť kus svojho „ja“. A tak vo svojej kováčskej dielni začal vytvárať kované zábradlia, brány, ploty, kovanie na okenice, okná kostolov, umelecké mreže pri vchodoch do budov, prístrešky chrániace najmä sochy svätých a ďalšie. Známa je jeho umelecká práca pri vchode na Kalváriu v Rajeckej Lesnej, vyhľadávanom pútnickom mieste.
Tam vytvoril železnú bránu so zaujímavou kompozíciou Krista, nesúceho na pleciach kríž. Popýšiť sa môže aj ďalšími sakrálnymi prácami. Sú to, napríklad, mreže s postavou Panny Márie na vchodových dverách do kaplnky v osade U Gavlasa, ale aj vlastnými rukami vybudovaná kaplnka neďalekej železničnej trate, kde sa stalo veľa tragických nešťastí. Viackrát o tom písala aj tlač, ale sakrálnu umeleckú stavbu zachytil vo svojej knihe Tajomstvá hackovských záhrad tiež spisovateľ Ladislav Hrubý. V kapitole Kaplnky pri cestách píše: „Gavlas dal postaviť kaplnku po tom, čo si spočítal, že od šesťdesiatych rokov minulého storočia na krátkom úseku zahynulo pod kolesami vlakov okolo štyridsať ľudí... Fatimská Panna Mária ako Matka ustavičnej pomoci má byť ochraňkyňou pred tragédiami.“
Odvtedy sa dvanásť rokov nič na trati nestalo, až nedávno na priecestí našiel smrť ďalší mladý človek... Za umeleckým kováčom Jaroslavom Gavlasom chodia ľudia zblízka i zďaleka. Dokonca ho navštívili aj deti z miestnej základnej školy. Ukázal im kúsok svojho kumštu a im sa to páčilo. Aj nás oboznámil so základmi kováčskeho majstrovstva. Najskôr vo vyhni, kde sa už nepoužívajú mechy, ale vzduch do ohniska vháňa elektrické zariadenie, rozpálil železo a potom ho na kovadline vykul do určitého tvaru. Zabalil ho v oleji. Hovorí, že ak si dá niekto u neho urobiť kovaný plot, určite bude mať od týchto vecí najmenej tristo rokov pokoj. A plot nielen ochráni pozemok, ale bude aj okrasou domu.