Dlhodobá kampan a masírovanie verejnej mienky zo strany čelných predstaviteľov cirkvi, majitelov tejto stavby, dosiahla svoje. Žilina tu za pár hodín definitivne stratila kus kultúrne-historicky cenného územia, ktoré vytváralo génius loci tohoto územia, v súlade s funkciou a názvom dominantnej stavby v priestore Farskych schodov. Podľa čoho sa odteraz budú schody nazývať Farskými, keď do slova a do písmena tu za noc, či presnejšie pod rúškom noci, zmizol z ich priestoru objekt, ktorý im dal v štruktúre územia mesta takýto jedinečný názov? Ak by som sa mal držať faktov, v zmysle platného rozhodnutia stavebného úradu tu mala byť povolená stavebná činnosť, ktorou sa objekt vyhlásený za národnú kulúrnu pamiatku, mal z dôvodu archeologického výskumu rozobrať a po jeho skončení opätovne postaviť do pôvodnej podoby. Symbolicky, pod rúškom noci, nastúpili hrubé mechanizmy a stavba za pár hodín padla ako pri leteckom nálete.
Archeologický prieskum tak bol v konečnom dôsledku len vhodnou zámienkou na to, aby bol tento objekt zlikvidovaný. Ak by sa aj v minulosti, v území historického centra, postupovalo týmto spôsobom, znamenalo by to prakticky, že pre potreby archeologického prieskumu objektov na Mariánskom námestí by bolo potrebné najskôr buldozérom zbúrať všetky objekty a následne ich nahradiť kópiami novostavieb. Ešte šťastie, že v tom čase ľudia zodpovední za túto problematiku, mali inú, oveľa kultúrnejšiu predstavu, ako realizovať archeologický prieskum v území Mestskej pamiatkovej rezervácie. Ak by tu ozaj nebol zámer zlikvidovať faru a zbaviť sa objektu prekážajúcej novému komerčnému zámeru, nebolo by možné archeologický prieskum realizovať z priestoru objavenej rotundy až po objekt fary? Ak by sa tak aj v tomto priestore našli významné nálezy, nebolo by možné pokračovať sondami aj v objekte suterénu zachovanej fary, ako aj pokračovať ďalej smerom k priestoru Farského kostola?
V rovnakej filozofii počínania si potom ani neviem predstaviť, čo by sa udialo, ak by sa našli archeologické nálezy aj pod Farským kostolom a nebodaj aj pod Burianovou vežou. Použila by sa rovnaká metóda, nastúpili by tu, ako v prípade fary, nočné buldozéry? Ak by prevážil vyšší kultúrny a kultivovaný princíp a ozajstný záujem účastníkov kauzy zachovať objekt fary ako génia loci okolitého územia, bolo možné realizovať archeologický prieskum iným spôsobom a objekt fary by tu dodnes mohol stáť. Áno, možno polemizovať o tom, či dnes už bývalá stavba mala akú historickú hodnotu, ak pominieme fakt, že jej základy sú zo stredoveku a po požiari bola v roku 1777 nanovo postavená. Koniec-koncov na to by mohol dať odpoveď len hĺbkový pamiatkový prieskum samotnej stavby. Ak by ani celý objekt nebol takouto pamiatkou a prieskum by stanovil k ochrane len niektoré časti a prvky stavby, nič nemení na skutočnosti, že samotný kultúrny význam stavby je nenahraditeľný.
Stavba takéhoto významu s podobným historickým pôvodom by bola v každom civilizovanom štáte niečím, čo je v kontexte histórie posvätným a nedotknuteľným. A nakoniec trošku fantázie. V dnešnom svete by možno stačilo dať na web len inzerát o tom, že majiteľ stavby sa chce predajom zbaviť takejto historickej stavby. Určite by sa našiel, napríklad, bohatý Američan, ktorý by si ju okamžite a rád odkúpil, rozobral a letecky previezol za more. Tam by si ju na svojej záhrade kameň po kameni a tehličku po tehličke po-skladal a vodil si kultúrnu časť americkej verejnosti, aby si na vlastné oči pozreli kus histórie a to, čo chceli v Európe zbúrať a vyviesť na smetisko. Koniec-koncov ide o peniaze. A to je možno tá najväčšia tragédia, no, žiaľ, žiadnymi peniazmi sa to už odčiniť nedá. Milostivý čas zakryje a zahladí mnohé, ale kým budem Žilinčanom a život mi dopraje byť vnímavým človekom, budem sa doživotne hanbiť za to, že sme sa takto ľahko a v mene dravej komercie, nenávratne zbavili časti svojej kultúrnej histórie, ktorá sa storočia podieľala na estetickej a hodnotnej vedute centrálnej časti nášho mesta.
