Bez povolenia
Stavebné práce na vile J. Malíka na Murgašovej ulici v Žiline zo začiatku mája spôsobili, že vila už nebude navrhnutá medzi pamätihodnosti mesta. Robotníci vtedy vybúrali okná, podlahy, priečky, z budovy bolo behom troch dní iba torzo. Práce prebehli bez povolení, stavebný úrad mesta vykonal 14. mája štátny stavebný dohľad. Vedúci stavebného úradu František Kužma práce na mieste zastavil.
O pamätihodnosť menej
Komisia pamätihodností sa zhodla, že návrh na zápis vily stiahne, „lebo návrat do pôvodného stavu za danej situácie by bol dosť problematický. Začali sme komunikovať s investorom a ten predložil štúdiu a následne projekt, ktorý rieši už nadstavbu vily. Je to riešené v duchu funkcionalistickej architektúry, čo je aspoň čiastočná satisfakcia,“ povedal hlavný architekt mesta Martin Pavelek. Nariadenie o zozname pamätihodností prijalo mestské zastupiteľstvo v júni minulého roka. Pamätihodnosť je podľa neho hnuteľná alebo nehnuteľná vec, ktorá nie je pamiatka, ale ktorá má pre mesto svoju historickú, architektonickú, urbanistickú, krajinnú, kultúrnu, výtvarnú, umelecko-remeselnú, spoločenskú, vedeckú alebo technickú hodnotu. Rozhoduje o tom 8-členná komisia. Po roku sa dokončuje prvý zoznam vecí navrhnutých za pamätihodnosť mesta, podľa Paveleka bude v októbri.
Čo vila znamenala
Vila patrí medzi významné stavby z funkcionalistického obdobia po 2. svetovej vojne. Projektoval ju Michal Maximilián Scheer. Autor knihy Architektúra medzivojnového obdobia mesta Žiliny, architekt - urbanista Dušan Mellner, si myslí, že Žilina prišla o vzácnu pamiatku. „V tejto vile, v jej dispozícii, autor pomocou presklených a skladacích dverí, rozvinul myšlienku otvoreného spoločenského priestoru. Interiér s exteriérom prepojil cez veľké okenné plochy a systémom terás , ktoré sú výrazným prvkom architektúry objektu a vychádzajú z typu terasového rodinného domu z tridsiatych rokov. Bola to posledná realizácia Scheera v Žiline, predtým ako natrvalo odišiel do Nitry. Hoci ju postavili po druhej svetovej vojne, vychádza z prvorepublikových ideálov,“ povedal Mellner. V Žiline prerobili majitelia aj jeho ďalšie diela, ako dom na Daxnerovej č. 15, či Grossmannov dom na Pivovarskej ulici. Na tieto stavby sa vzťahuje autorský zákon, vlastníkmi autorských práv sú Scheerova manželka a vnuci.
Pokuta
Vilu dlho predávali jej pôvodní majitelia. Podľa informácií MY Žilinských novín bola jej hodnota, za ktorú ju získal jej nový majiteľ, okolo 7-miliónov korún (232 357,43 €). Kúpil ju Ján Hulík, stavebné práce na dome robila jeho firma N. V. R. Hulík tvrdí, že „všetky práce prebehli v súlade so zákonom.“ Vylúčil, že by mohol dostať za stavebné úpravy pokutu. „Je to môj majetok a budem s ním nakladať, ako uznám za vhodné. Snažili sme sa ale prikloniť k architektúre, ktorá bola vtedy projektovaná. Mesto vydalo k štúdii, ktorú sme predložili, kladné stanovisko,“ povedal. Od neohlásených a neschválených prác na dome ubehli viac ako dva mesiace. Podľa stavebného zákona má v súčasnosti prebiehať priestupkové konanie, začať ho mal stavebný úrad. Či, a v akom je štádiu, nevedel hovorca mesta Martin Barčík minulý piatok zistiť. Zodpovedný zamestnanec mal dovolenku.
