Nikde – nikto, len na kopci sa pasie jedna krava. Z diaľky sa zdá, že stráži starý trabant, ktorý tam niekto zaparkoval navždy. Po ľuďoch akoby sa zem zľahla, pokiaľ nepočítame jedného starčeka sediaceho pred obchodom, popíjajúc pri tom pivo. Dôjdeme na križovatku a vtom nás zaujala novopostavená žltá bytovka, pred ktorou sa hrajú deti. Na vysokom kopci pôsobila tak trochu ako dominanta obce. Vybehli sme hore po schodoch a skúsili šťastie pri prvom vchode. Magálová, prečo nie? Stlačili sme zvonček a: „Dobrý deň, sme z MY Žilinských novín a chceme sa vás spýtať, či sa u vás nenájde aspoň jedno najnovšie číslo?“ znela už naša klasická otázka.
„Počkajte, pozriem sa.“ Chvíľka napätia. „Áno, mám, počkajte hneď som dole.“ Úspešného výhercu sme našli na prvýkrát, to sa vždy nepodarí. „Už som vás aj čakala, v obchode spomínali, že máte prísť. Zoberiem si radšej výhru ako predplatné. Mám malého syna a peniaze sa mi zídu,“ hovorí šťastná Eva Magálová. „Keď roznášam noviny, vtedy ste nevedeli prísť,“ povedala s úsmevom v hlase miestna poštárka. „To mám pri sebe aj pätnásť novín, mohli by ste si vyberať,“ pokračovala. Musel by to byť utorok, deň, keď ich roznáša miestnym predplatiteľom. Neostalo nám nič iné, len šťastnej výherkyni zablahoželať. Šťastena si tentoraz vybrala svoju daň, veď každý týždeň môže byť výherca len jeden. Už tento týždeň sa ho budeme snažiť nájsť v Bytči. Nezabudnite, šťastie praje pripraveným.
