„Podmienka odmeny v podobe ročného predplatného alebo poltisícky je možno u našich, zavolám manželke,“ skrslo asi Milošovi. A už aj na nás volal, nech počkáme. „Tak máme päťsto korún,“ rozliehal sa jeho barytón po celej Štúrovej. O pár metrov už cupitala s novinami manželka Anna. „Pravda, máme MY. Kupujeme ich každý týždeň, hlavne kvôli inzerátom. A práve som sa smiala, že keď idete hľadať čitateľov do Bytče, mohli by ste
u nás zastaviť,“ usmievala sa. Radosť neskrývala ani ich 5-ročná dcéra Kristínka. Navyše ochotne zapózovala, mladá Bytčianka sa vo svete nestratí. A po správe od maminky, že sa peniaze zídu na školské potreby, sa rozžiarila od radosti. Len ocino sa okúňal, keď sa mu na poznámku, že by si zaslúžil aspoň pivo, ušli slová „nič také.“ Pri odchode sa nám ušlo radostných pozdravov od všetkých na dvore, dokonca aj z lešenia. Svokrovcom sa so skrášľovaním fasády pomôcť oplatilo.
