Svoje životné skúsenosti a príbehy o vzdelávaní, práci, bývaní, zdraví, integrácii do komunity, odlišnosti, túžbach a vzťahoch ľudí s mentálnym postihnutím v Žiline prišli porozprávať hostia programu: Ingrid Dolníková, vedúca odboru školstva Mestského úradu v Žiline, Viera Dubačová, zakladateľka a režisérka Divadla z Pasáže z Banskej Bystrice, Paťa Garajová, mama, herečka a moderátorka, Kukova kamarátka z Bratislavy, Soňa Holúbková, psychologička Rady pre poradenstvo v sociálnej práci v Žiline, Milan Hriňa, člen správnej rady Nadácie Krajina harmónie, Miroslava Jančová, riaditeľka Špeciálnej základnej školy, Špeciálnej materskej školy a Špeciálnopedagogickej poradne J. Vojtaššáka v Žiline, Beáta Matušáková, riaditeľka žilinského Regionálneho centra autistov, Marta Pauková, riaditeľka odboru sociálnych vecí Žilinského samosprávneho kraja, Dana Sidorová, študentka, dobrovoľníčka a Veronika Urbaníková, školský špeciálny pedagóg Základnej školy na Karpatskej ulici v Žiline. Virtuálnymi sprievodcami podvečera boli sloboda, rešpekt, múdrosť, kamarátstvo, úsmev, súcit, obdiv, ale aj Forrest Gump, David Helfgott či Nell.
Svoj svet nám priblížili aj naši výnimoční kamaráti Miška, Janka, Milan a Majo. Rozprávalo sa tiež o tom, že sa dá na život - zrkadlo pozerať v rôznych uhloch. Aj menej zraňujúcimi pohľadom: že ľudia s mentálnym postihnutím sú v niečom výnimoční a je fajn, keď si ich budeme pamätať viac ako výnimočných, než ako postihnutých. A hovorilo sa aj o veciach hlbších ako to najväčšie more. Marta Pauková informovala o ambícii zariadení, ktoré sa starajú o ľudí s mentálnym postihnutím, byť otvorený integrácii. Dana Sidorová rozprávalao priateľstve a spoločných akciách komunity Nadácie Krajina harmónie. Myslí si, že niekedy dôležitejšie ako diskutovať, je veci zažiť. Milan Hriňa pritakával: „Kto nezažil, neuverí.“ A ešte hovoril o svojej práci, chránenom bývaní a o tom, čo sa tam naučil. Posolstvo Veroniky Urbaníkovej bolo o rešpektovaní odlišnosti a výnimočnosti toho druhého. Slová Ingrid Dolníkovej boli o tom, že nie všetky deti s postihnutím, ktoré začali chodiť do základnej školy, zvládli jej náročnosť a neskôr odišli do špeciálnej školy, kde sa toľko netrápili. Beáta Matušáková hovorila o nových cestách, ako sa priblížiť deťom s autizmom. Obdivuje úsilie, trpezlivosť a optimizmus komunity rodičov, ktorí majú deti s touto diagnózou.
Autor: Peter Ničík