Ešte stále ich vlastnia súkromné osoby a ich počet s narastajúcimi dedičskými konaniami neu-stále stúpa. Tí sa s mestom súdia a podľa riaditeľa DPMŽ Igora Gubalu nie je vylúčené, že súd môže kedykoľvek rozhodnúť v ich prospech.
Ponúkli málo
Problém sa vlečie už od roku 1992. Vtedy prvýkrát pracovníci mesta oslovili vlastníkov pozemkov a predostreli im záujem o ich odkúpenie. Ponúkli však len 100 Sk za meter štvorcový. Pozemky vtedy predalo len veľmi málo obyvateľov. Ostatných vyvlastnili, ale súd ho neskôr zrušil. Vlastníci potom podali žalobu na Okresný súd o vyplatenie náhrady za ich užívanie. Súd doteraz nerozhodol. Podľa Gubalu sú z celého areálu vysporiadané jedine pozemky pod budovami. Zvyšok nie.
Súd sa vlečie mnoho rokov
Súd sa vlečie už roky a stále nerozhodol. Vlastníci nechápu, ako je to možné. Už začiatkom roku 2006 im prostredníctvom MY Žilinských novín vtedajší predseda Okresného súdu Peter Hrnčiar prisľúbil, že senát zasadne v polovici roka. Doteraz sa nič neudialo. Vlastníci sú však rozhodnutí pokračovať. „Momentálne nevieme, ako to vyzerá, ale určite sa nevzdávame,“ hovorí Dagmar Dorčíková, vdova po Mariánovi Dorčíkovi, ktorý sa k prípadu za vlastníkov pre naše noviny vyjadroval v roku 2006. Pozemok vlastnila jeho matka.
Počet žalobcov narastá
Podľa hovorkyne žilinských súdov Ivany Lukšovej vystupuje v konaní 83 účastníkov na strane navrhovateľov. „Ide o náhradu za užívanie pozemkov proti odporcovi Mestu Žilina,“ uviedla Lukšová. V konaní si podľa jej slov pôvodne uplatnilo nárok na náhradu za užívanie týchto pozemkov za dobu 3 rokov 28 navrhovateľov. Malo ísť o roky 1993 – 1996. V súčasnosti je teda počet účastníkov konania podstatne vyšší. „Pri takom veľkom okruhu účastníkov (fyzických osôb), dochádza k ich neustálej zmene, a to najmä z dôvodu úmrtia, pri ktorom je potrebné zisťovať okruh dedičov po celom území SR a ČR. Spis je rozsiahly pre obtiažnu komunikáciu s nimi. Mnohí si nepreberajú zásielky, alebo zmenili pobyt,“ hovorí Lukšová. Obyvatelia žiadajú podľa výšky podielov o vyplatenie náhrady v rozmedzí od 756 Sk až do 33 795 korún (25,09 - 1121,79 €).
S užívaním súhlasili
Hovorca Mesta Žilina Martin Barčík uviedol, že pred začatím výstavby areálu depa, všetci jednotliví vlastníci pozemkov, ktoré sa mali stať súčasťou areálu stavby vozovne a trolejbusového depa, dali písomný súhlas so vstupom na ich pozemky, ako aj súhlas so samotnou výstavbou s tým, že následne sa mali pozemky majetkoprávne vysporiadať. „Keďže vlastníci takto poskytli súhlas, vtedajší príslušný stavebný úrad vydal stavebné povolene,“ uviedol Barčík. K vysporiadaniu však doteraz neprišlo. „S niektorými vlastníkmi boli pouzatvárané dohody za účelom majetkového vysporiadania pozemkov, teda došlo k dohode o výške ceny za pozemky, s niektorými vlastníkmi do dnešného dňa k dohode o cene nedošlo, a preto uvedenú otázku rieši na základe podaných žalôb Okresný súd,“ uviedol hovorca Martin Barčík.
Kto bude platiť?
Mesto tak bude musieť pravdepodobne za užívanie pozemkov zaplatiť. Riaditeľ DPMŽ Igor Gubala v minulosti poprel, že by za ne zaplatili z peňazí, ktoré mesto získa predajom areálu na Košicej ulici, ktorý je v jeho vlastníctve. Pripustil, že povinnosť vyplatiť vlastníkov by mohla prejsť na nový subjekt, ktorý bude mať na starosti prevádzku na Kvačalovej. Práve tam by sa totiž mali presťahovať najväčší poskytovatelia autobusovej
a trolejbusovej dopravy v meste. Vzniknúť by tu mohol nový subjekt, ktorý bude nielen spravovať areál, ale aj dodávateľsky zabezpečovať servis a údržbu vozového parku pre všetkých operátorov.
