ŽILINA. Bratislavská ulica, kde sú sústredení rómski obyvatelia, má niekoľko nelichotivých prvenstiev. V takzvanom gete žijú ľudia v najhorších podmienkach. Je tu najviac nezamestnaných, najviac neplatičov, najväčšia kriminalita a najväčší neporiadok.
Smetí ubudlo
Z háld odpadkov pri domoch ubudla minulý týždeň väčšia časť. Niekoľko nákladných áut smetí odstránilo mesto v rámci akcie Urobme si poriadok.
„Spolu s rómskou komunitou organizujeme akciu, ktorá by mala slúžiť na dočistenie okolia týchto domov. Mesto pripraví kontajnery a zabezpečí drobnú techniku. Chceme, aby to malo trvalý efekt, a preto budeme priestory v budúcnosti kontrolovať," povedal zástupca prednostu Mestského úradu v Žiline Pavel Požoni. Jemné dočistenie si vyžiada tri veľké kontajnery.
„Brigáda sa uskutoční v prvú májovú sobotu v spolupráci s mestom. My svojpomocne vyčistíme dvory a priestory medzi domami. Predtým vytlačíme plagáty a nalepíme ich na každý vchod. Po práci dostane každý malé občerstvenie - chlebíčky a vodu," povedal Miroslav Baláž, ktorý je rómskym lídrom a má tu rešpekt. Brigáda bude trvať od 9 do 12 hod. Účasť vraj bude dobrá.
Čistejšie okolie si miestni vážia. Problémom je vraj málo kontajnerov. „Sme radšej, keď je to tu čisté, no problém vzniká, lebo nemáme dostatok kontajnerov," povedal Tibor Baláž. Daň za odvoz odpadu tu však platí len zopár ľudí. Nemajú totiž ani na byty.
Ťažký život, nové byty
V gete je 12 bytových domov s takmer 90 bytmi. Spravuje ich Bytterm. Väčšina obyvateľov za bývanie neplatí. Zhruba tridsať bytov je podľa Miroslava Baláža už na úrovni, majú plastové okná, nové podlahy či teplú vodu. Zvyšok je v dezolátnom stave. Baláž odhaduje, že asi pätina ľudí z Bratislavskej žije slušne, ostatní sú neprispôsobiví.
Hneď vedľa týchto domov stavia Mesto Žilina byty s nižším štandardom, pre sociálne slabších obyvateľov. Deväť bytov za 192 525 € majú kolaudovať v lete.
Podľa Nadácie Milana Šimečku, ktoré pre mesto minulý rok skúmalo rómsku problematiku v Žiline, je táto lokalita pre stavbu nevyhovujúca. „Umiestnenie bytov spôsobí ešte väčšie zahustenie, omnoho väčším problémom je však nulový integračný potenciál týchto bytov," stojí v správe, ktorú nadácia vypracovala.
Mesto však nemalo iné miesto. „Lokalita bola vybraná na základe toho, že mesto nemalo iný vhodný pozemok," uviedol hovorca mesta Martin Barčík. Podľa neho je nekorektné spájať byty s nižším štandardom a otázkou, či niekto je alebo nie je Róm.
Nádejný projekt
Cez cestu a koľajnice stačí prejsť žiakom z komunity a sú v škole. Približne 60 zo 194 detí Základnej školy Ulica Hollého patrí k rómskemu etniku. Podobná škola v Žilinskom kraji nie je. Po dochádzke žiakov, nielen tých rómskych, ide tvrdo riaditeľ Miroslav Chupáň. Vďaka tomu sa zlepšila.
V minulosti niektorých rodičov z Bratislavskej už pre zameškané hodiny ich detí aj odsúdili. Zlepšiť vedomosti rómskych detí má projekt na čerpanie eurofondov, ktorý škola pripravuje. „Na dva roky môžeme získať až 300-tisíc € na zlepšenie vzdelávacích výsledkov detí z marginalizovaných rómskych komunít," povedal Chupáň. Teraz hľadajú niekoho z komunity, kto by dokázal žiakov zaktivizovať. Podľa Nadácie Milana Šimečku by malo byť vzdelávanie Rómov jednou z priorít.