Strach nie je najlepším motívom ľudských činov. Ukrýva sa v ňom nesloboda. Na základe strachu ešte ľudstvo nikdy nič dobré neurobilo. Na základe strachu si Slováci v sobotu zvolili prezidenta. V obvodoch Žilina a Čadca bolo jeho víťazstvo priam zdrvujúce. V Čadci najvyššie na Slovensku. Otázka: „Koho ste volili a prečo?" Odpoveď 1: „Gašparoviča, aby sa nestalo, že sa naše deti budú znova učiť po maďarsky." Odpoveď 2: „Gašparoviča, bojím sa, že žena by prezidentovanie nezvládla." Odpoveď 3: „Gašparoviča, ten je pre nás starších, aspoň nám dá slušný dôchodok. Radičová by nám ho určite nedala, tá je skôr pre tých mladých."
Nie je to síce reprezentatívna vzorka, ale je to zopár odpovedí, ktoré autor tohto stĺpčeka dostal v našom obvode na severe Slovenska. Spoločným menovateľom všetkých je strach. Strach z Maďarov, zo žien, z mladých, z budúcnosti. Niekoľko politikov ako Fico, Slota a spol. spôsobilo, že sa vo vlastnom štáte bojíme a sme neslobodní. Naletela im ani nie tretina voličov. Stačilo to na to, aby sme si za „prezidenta hlavy štátu" zvolili postavu, ktorá má nezmazateľnú komunisticko-mečiarovskú minulosť, ficovsko-slotovskú socialisticko-nacionalistickú prítomnosť a futbalovo-pretekársku budúcnosť až do roku 2014.
Bojíme sa Maďarov, pritom väčšina ľudí z okolia Žiliny a Kysúc nikdy živého Maďara nevidela. Demokracia nie je dokonalé zriadenia. Nič lepšie sme však, bohužiaľ, doteraz nevymysleli. O prezidentovi rozhodla menšina - približne 1,2 milióna ľudí. Žije nás tu však viac ako 5 miliónov a viac ako 4 milióny z nich majú volebné právo. Takmer polovica z nich ho nevyužila. Pravdepodobne sa tiež báli. Slota a Malíková šíria v Žiline a okolí strach a xenofóbiu. Väčšinu ľudí dostali presne tam, kam chceli. Buď sme nešli voliť, alebo sme volili Gašparoviča. Lebo veď cudzie nechceme a svoje si nedáme. Máme, čo sme chceli.
Väčšina ľudí, ktorí volili Radičovú, alebo voliť neprišli (dohromady 106 126 ľudí), sa musí skloniť pred 70 437 voličmi Gašparoviča. Tento „starý ujo" je prototypom slovenského sna. Človek bez názoru, ktorý sa vždy pridal k pohodlnej väčšine (KSS, Mečiar, Smer), si na staré kolená zopakuje ničnerobenie v prezidentskom paláci. Strach a neslobodu majú Slováci a zvlášť Kysučania a Hornopovažania v povahe. Vitajte na Slovensku v roku 2009, dvadsať rokov po nežnej revolúcii!
