ŽILINA. Ako informoval hovorca Žilinskej diecézy Peter Holbička, počas 280 rokov, čo boli vo Farskom kostole sv. Martina v Tepličke nad Váhom vystavené k verejnej úcte, až do dnešného dňa nedošlo k ich zneucteniu. "Napriek tejto udalosti otec biskup povzbudzuje k šíreniu jej úcty ako vzoru veriacej manželky a matky. Druhého júna tohto roku si budeme pripomínať 400 rokov od jej narodenia a biskup Galis chce v rámci celej diecézy vyhlásiť rok Žofie Bosniakovej. V rámci tohto roka plánuje putovať po svojej diecéze s katechézou o rodine, kde bude aj Žofiu Bosniakovú dávať za vzor hodný nasledovania," uviedol Holbička.
Mumifikované pozostatky Žofie Bosniakovej dnes zhoreli do tla. Podpaľač prišiel približne o desiatej ku kostolu v Tepličke nad Váhom, kde boli v Loretánskej kaplnke uložené. V ruksaku mal so sebou horľavú látku. V neďalekej cukrárni si vypýtal kľúče od časti kostola, kde bola uložená múmia a zapísal sa do knihy návštev, čo bol bežný postup. Vošiel dnu, vytiahol truhlu z kostola, rozbil sklenený kryt, polial horľavou látkou, podpálil a pozeral sa na to. Policajti ho zadržali bezprostredne na mieste. Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie pre prečin hanobenia mŕtveho, hrozí mu do päť rokov väzenia.
Udalosť v Tepličke je barbarským činom aj podľa žilinského primátora Ivana Harmana. „To čo sa stalo, je šokujúce a neospravedlniteľné. Nepochopiteľné konanie mladého muža v Tepličke nad Váhom je útokom nielen na pamiatku Žofie Bosniakovej, ale predovšetkým je to barbarský čin, ktorý útočí na základné ľudské hodnoty. Žofia Bosniaková je významná postava našej histórie a fenomén, ktorý prekračuje hranice Slovenska,“ povedal Harman. Ako ďalej dodal, je smutné, že sa takéto niečo stalo a ešte smutnejšie, že sa to nedá napraviť.
„Je nám to veľmi ľúto. Pri príležitostí osláv 400. výročia narodenia Žofie Bosniakovej a 365. výročie jej úmrtia sme pripravovali špeciálny okruh pre turistov do Strečna a do Tepličky,“ uviedla Alena Reháková, riaditeľka Turistickej informačnej kancelárie mesta Žilina.
Žofia Bosniaková, manželka uhorského palatína Františka Vesselényiho, pochádzala z urodzeného rodu. Žila v Tepličke nad Váhom a na hrade Strečno, kde aj zomrela. V roku 1689 našli jej telo neporušené po viac ako 45-rokoch od jej smrti, hoci nebolo balzamované, ani mumifikované. Gróf Ján Lowenburg dal jej telesné ostatky v roku 1698 premiestniť z hradnej kaplnky do krypty farského kostola v Tepličke nad Váhom. Počas života zriadila útulok pre chudobných a nemocnicu. Chudobným rozdávala malé chlebíky, ktorým sa dodnes hovorí bosniaky. Mala veľkú úctu medzi ľudom aj šľachtou. V okolí Strečna ju doteraz nazývajú sväticou. Nitriansky biskup Ján Chryzostom kardinál Korec menoval ešte v roku 1997 komisiu, ktorá začala prípravnú fázu zhromažďovania dôkazov pre blahorečenie. Tento proces je však veľmi zdĺhavý.