Žiaľ, moje povinnosti ma volali späť na moje pôsobisko do zahraničia, a preto sa nemôžem zúčastniť na druhom kole volieb. Počas mojej cesty do zahraničia mi to stále vírilo hlavou a pýtal som sa, čo môžem urobiť. Vtedy som si uvedomil zaujímavú vec. Ísť k volebnej urne do svojej volebnej miestnosti a odovzdať anonymne svoj hlas je tak veľmi málo, čo sa od občana vyžaduje, a predsa nám to padne tak zaťažko. Postaviť sa vo verejnej diskusii na stranu jedného alebo druhého kandidáta je oveľa ťažšie, lebo to vyžaduje čas a človek sa vystavuje reakcii, ktorá - ako to poznáme z mnohých médií - nie je vždy príjemná.
Viem, že pri sčítavaní hlasov 4. apríla, môj hlas pani Radičovej nepomôže, preto ju chcem podporiť touto formou morálne. Som katolícky kňaz a veriaci človek, ktorý je hlboko presvedčený o význame evanjelia nielen pre svoj život, ale ako vízia pre život celej ľudskej spoločnosti i pre budúcnosť našej slovenskej spoločnosti.
Evanjelium je pre mňa rozhodujúce posolstvo o ľudskosti, o láske, porozumení, dialógu... teda o hodnotách, ktoré musia byť nutne vžité v našej spoločnosti, ak vôbec chceme ako spoločnosť žiť a prežiť. Ako kňaz a kresťan sa pýtam: Zabudli sme na tieto skutočné hodnoty a na toto centrálne posolstvo našej viery?
Profesor Ján Duda - katolícky kňaz a môj spolužiak - píše v jednom svojom blogu: „Pani profesorka Radičová nedala a nedáva katolíkom šancu ju podporiť.“ Ako dôvod boli spomenuté dve skutočnosti, a to jej „konkubinát“, ako sa vyjadril verejne profesor Duda a jej hlasovanie v prospech potratov. Rozhodnutie k sobášu patrí k tým najintímnejším skutočnostiam v živote človeka. Ani ja a ani pán Duda nevie, čo to znamená rozhodnúť sa pre život s jedným človekom. Chráni nás predtým naša „zlatá klietka“, celibát. Rozhodnúť sa zdieľať radosti a bolesti s telesne postihnutým človekom, dokáže iba skutočne vyzretá láska, ktorá vo vzťahu nehľadá iba to telesné. Ale pán Duda a veľa kresťanov s ním po tomto fakte šliape. Pre nich je dôležitejšia forma ako skutočný obsah. Pritom sa ani len nepozastavujeme nad klamstvami, falošnou hrou, neserióznosťou, alkoholovými excesmi, korupciou, aroganciou mnohých špičkových politikov. Stačí, keď sedia pri nejakej slávnostnej omši v prvom rade a prežehnajú sa.
Takisto som nikdy nepočul, že pani Radičová hlasovala, alebo chce hlasovať za potraty, ona chce o tejto téme, ako o mnohých iných viesť spoločensko-politickú diskusiu, v ktorej majú aj kresťania svoj hlas. My kresťania nie sme celá slovenská spoločnosť, my sme iba časťou spoločnosti, aj keď veľkou, a preto by sme sa mali aj tak správať a pripustiť aj iný názor. V spoločenskom kontexte sa správame ako roztopašné urazené deti, ktoré, keď nie je všetko podľa ich predstáv, sa urazia a útočia. Nás kresťanov by mal vyznačovať konštruktívny dialóg a nie útok. Ide nám skutočne o „obielené hroby plné hniloby“, o ktorých Ježiš jasne hovorí? Je toto správanie „v súčasnej dobe sťaby kritériom pravej katolicity“, ako píše pán Duda?
Ak ma pani Radičová niečím ako kresťana získala, tak to bola jej návšteva u biskupa Baláža. On ako vzor kresťana sa postavil verejne proti pani Radičovej, aj keď nie menovite, ako zdôraznil. Hlupáci nie sme, vieme o kom hovoril a o kom nie.
Na kazateľniciach tam sa so svojím názorom cítime neohrození, tam nám nikto neprotirečí a ani nikto protirečiť nesmie, tam je jednoduché hovoriť a je nám jedno, či niekto skutočne počúva alebo nie. Pani Radičová išla za biskupom, aby sa s ním porozprávala. Ak je pani Radičová osoba, ktorá sa nebojí osloviť aj názorového protivníka a viesť s ním konštruktívny dialóg, tak má môj hlas ako kňaza a veriaceho kresťana.
Som smutný, že takéto postoje nám kresťanom musia ukazovať ľudia, ktorí sa každú nedeľu nebijú v kostole do pŕs a nevyhlasujú o sebe, akí sú dobrí katolíci. Nemali by sme sa zamyslieť nad tým, že my kresťania sme ako kresťania zlyhali.... a to nie iba v tejto volebnej kampani?
Autor: Juraj Bohyník, teológ, kňaz
