Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky
ROMAN KONTŠEK S KARIÉROU SKONČIL, ALE V ŽILINSKOM KLUBE OSTÁVA

Kapitán vlkov už na majstrák nenastúpi

Dlhoročný kapitán žilinských hokejistov sa pobral na hokejový dôchodok.

Roman Kontšek vychádza zo šatne na svoj posledný zápas v kariére. Žilinská "34" skončila s aktívnou hokejovou kariérou.Roman Kontšek vychádza zo šatne na svoj posledný zápas v kariére. Žilinská "34" skončila s aktívnou hokejovou kariérou. (Zdroj: PAVOL ĎURČO)


ŽILINA. S bohatou kariérou sa rozlúčil víťazne. V poslednom zápase proti Nitre, v sezóne, ktorá pre Žilinu nebola veľmi vydarená. Ako kapitán jej však pomohol k záchrane. Roman Kontšek.

V poslednom zápase sezóny ste sa rozlúčili s aktívnou hráčskou kariérou. Čo vás k tomuto kroku viedlo?
Rozmýšľal som nad tým už počas sezóny. Zranenie ruky z úvodu sezóny sa ukázalo ako vážne. Aj keď som chcel skončiť, pretože ruka už nebude nikdy stopercentná, nechal som sa prehovoriť a pomohol mužstvu v závere sezóny. Prvé náznaky toho, že by som mal prehodnotiť svoje zotrvanie v aktívnej činnosti, boli teda zdravotné. Potom prišli ponuky zo strany mesta a klubu, aby som pokračoval ďalej v klube. Ešte stále nie je úplne dotiahnuté to, v akej funkcii by som mal v klube pracovať, ale rozhodol som sa, že zápas s Nitrou bude mojím posledným a ja kariéru ukončím práve v ňom. Bola to dlhá etapa života, náročná, ale krásna.

Skúste zhrnúť svoju kariéru od jej začiatkov. Kto vás vlastne k hokeju priviedol?
Začal som s hokejom trošku neskôr ako ostatní. Celá naša rodina žila hokejom. Otec robil športového lekára nielen v klube, ale aj pri reprezentácii. Všetci moji traja bratia sa venovali hokeju, hrávali ho, potom robili celkom úspešne rozhodcov, strýko hrával v Žiline hokej. Ja som začal s lyžovaním a potom som prešiel na hokej a začiatky boli krásne. Prešiel som všetkými reprezentačnými výbermi Československa. Mal som to šťastie, že som bol vzrastom malý ale silnejší, čiže som hrával stále so staršími a preskakoval som kategórie.

Ako veľmi mladý, iba 15-ročný chalan som šiel k mužom do Martina, čo bolo niečo úžasné. Odtiaľ som šiel do Trenčína na vojnu, kde som ostal a zažil skvelé roky. Liga bola vtedy iná, nabitá hviezdami a ja som mal to šťastie, že som hral s vynikajúcimi hráčmi. Potom som prešiel do Česka, bojoval som o reprezentačný dres a mal som šťastie, že som hral na dvoch olympiádach, zažil som postupy z nižších kategórií. Nepodarilo sa nám síce vtedy získať nejakú medailu, ale postúpili sme medzi elitu. Možno pri troške sme mohli siahnuť na olympiáde v Lillehammeri. Mal som ponuky ísť aj inde, ale Trenčín nás držal pokope a my sme dlhú dobu na Slovensku kraľovali.

Potom som mal nejaké problémy, odišiel som hrať do Talianska. Na to však spomínam rád, v Bolzane som si oddýchol i zahral, bolo to príjemné. Následne prišla ponuka zo Žiliny, ktorú som akceptoval a dá sa povedať, že posledné roky boli krásne. Vyvrcholili titulom, lámalo sa to všelijako, ale nakoniec to bolo nádherné. Zažiť niečo také, ako kapitán v rodnom meste na konci kariéry je možno snom každého, ale málokomu sa to splní. Potom však prišli zmeny, mužstvo sa rozpadlo, odišiel som do Košíc a po mojom návrate sme bojovali o záchranu. Asi to tak malo byť, že som mal v kariére zažiť aj takéto niečo a som veľmi rád, že sa nám podarilo vyhnúť sa baráži. Urobili sme pre to všetko.

Rozlúčkový zápas s Nitrou bol pre vás víťazný, ale predsa len, nepriali ste si väčší zápas iba na vašu počesť, ako to býva zvykom?
K tomu ešte môže prísť. Mám veľa kamarátov, veľa ľudí, ktorí ma dlho sprevádzali kariérou. Nebudem predbiehať, možno sa v tomto smere niečo udeje. Ja som iba oznámil, že je to môj posledný zápas v Žiline. Prišiel sa so mnou rozlúčiť primátor, ľudia z klubu a fanúšikovia mi nachystali milé prekvapenia, čo bolo pre mňa veľmi dojímavé. Nečakal som od konca kariéry nejakú veľkú slávu, práve naopak. Pokladal som si za povinnosť oznámiť, že končím a chcel som to urobiť. O to krajšie bolo, že som mohol zažiť koniec kariéry v rodnom meste. Chcem sa poďakovať všetkým, čo sa so mnou prišli rozlúčiť, patrí im za to moja veľká vďaka.

Koľko sezón ste presne odohrali?
Mám to spočítané iba za mužov. Je to presne 22 odohraných sezón. To čo bolo v mládežníckych kategóriách, bolo síce pekné, ale veľký hokej sa začína až u mužov. K tomu treba prirátať zápasy v reprezentácii. Nebolo toho málo, mal som aj výkyvy, zdravotné problémy. Kariéra však bola bohatá, pestrá, ničoho v nej neľutujem. Mal som prianie, že zaokrúhliť kariéru na 40-tku v mojom veku, ale zvážil som svoj zdravotný stav a rozhodol sa skončiť. Chcel som odísť tak, aby si ma ľudia pamätali v dobrom. Nechcel som odísť so sklonenou hlavou a v hanbe.

Nebudú vám chýbať zápasové napätie a hokej celkovo?

Asi mi to ešte celkom nedošlo, že som skončil. Viem, že to príde, že mi to bude chýbať. Viackrát som sa na túto tému rozprával s kamarátmi, že čo bude potom, keď skončím, ale hokejový kolotoč je náročný a udržať sa v ňom stojí veľa síl. Čím je človek starší, tým viac to cíti. Verím, že si svoje miesto nájdem aj medzi starými pánmi, že si schuti zahrám a budem sa udržiavať v kondícii, aj keď nie na najvyššej úrovni, skôr pre zábavu.

Pozíciu, ktorú vám vedenie klubu vo svojich štruktúrach ponúklo, je už jasná?
Ponuka bola konkrétna, ale nechcem ju bližšie špecifikovať. Nejaká bola a všetko bude v krátkom čase vyriešené. Odvíja sa to aj od iných vecí, ktoré súvisia s hokejom a určite vyjde oficiálna správa.

Na sklonku minulého roka ste v rozhovore pre MY Žilinské noviny uviedli, že by ste chceli pôsobiť ako klubový skaut alebo manažér. Smeruje to k tomu?
Áno, niečo v tej podobe by to mohlo byť. Netajil som sa tým, vždy som vravel, že by to mohlo byť niečo v spojitosti so športom.

Máte dlhoročné skúsenosti, niekoľko sezón ste pôsobili vo funkcii kapitána. K trénerstvu vás to nikdy neťahalo?
Aj to je jedna z možností, ktorá by bola zaujímavá a nevylučujem ju. Počas kariéry nebol čas urobiť si vyššiu kvalifikáciu trénerstva, ale teraz je na to príležitosť a zrejme si postupne doplním svoje vedomosti v tejto oblasti. V tejto oblasti sa však tiež menia podmienky získania kvalifikácií. Všetko je predo mnou. V pracovnej oblasti sa pre mňa začína nová etapa života, veľa vecí nebude pre mňa jednoduchých, budem si musieť zvyknúť, prispôsobiť sa, ale je to normálne a ja som rád, že ostanem pri hokeji.

Neoslovili vás s podobnou ponukou z iných klubov?
Nie, takto to nefunguje, človek si musí vybudovať trochu aj pozíciu. Som však rád, že je to všetko v mojom rodnom meste, v klube, kam patrím, kde som doma.

Nikdy vás to počas kariéry neťahalo do NHL, či severských líg?
Bol som draftovaný v sezóne 1993/94 Washingtonom Capitols, bol som aj v prípravnom kempe, kde som odohral pár zápasov, ale nedostal som sa do prvého tímu, a tak som sa vrátil. Mal som šancu hrať v reprezentácii, na Majstrovstvách sveta, na olympiáde. Možno to bola chyba a keby som vydržal, tak sa do prvého tímu dostanem. Nemal som však agenta, alebo človeka, ktorý by mi radil, nemal som to s kým konzultovať. Neľutujem toho, zažil som iné krásne veci.

Zažil som hokej na inej úrovni, videl som, o čom to je. Iné ponuky boli, ale vtedy si nás strážili. Možno niekto povie, že treba precestovať s hokejom svet, skúsiť aj iné. Na druhej strane je to aj vizitka pre hráča, ak hrá dlhšiu dobu v jednom tíme, kde si ho vážia za jeho prácu. Niekto je cestovateľ, niekto stálica.

Na záver si Roman Kontšek zobral slovo:

„Chcel by som poďakovať svojim nebohým rodičom, celej rodine a všetkým ľuďom, ktorí mi fandili a všetkým fanúšikom a trénerom, spoluhráčom za to, že som mal možnosť hrať hokej.

Ďakujem každému, kto ma podporoval, či mi držal palce, alebo vnímal, že nejaký Kontšek hrá hokej. Ďakujem aj tým, ktorí ma neobľubovali, pretože aj oni ma povzbudzovali do ďalšej práce a motivovali ma k lepším výkonom. Ďakujem Žiline, Trenčínu a Martinu a všetkým klubom, v ktorých som pôsobil. Nakoniec ďakujem na záver Žiline za nádherné a dojímavé rozlúčenie. Som hrdý na to, že som Žilinčan a že som sa tu narodil. Všetkým patrí moja úprimná vďaka."

Kontšekove NAJ

Najpamätnejší zápas:

Ťažko špecifikovať. Konkrétny zápas nemám. Pamätným je však prvý zápas v Martine za mužov, prvý titul s Trenčínom, prvý slovenský titul s Trenčínom. Úžasný pocit je byť na olympiáde. Pamätným je pre mňa prvý zápas so Švédmi na OH v Lillehammeri, ktorý mi vyšiel a vyrovnal som v ňom na konečných 4:4. Play off v Žiline, ktoré bolo úžasné a vyvrcholilo to posledným duelom v Poprade. To bola asi bodka, človek sa dostal na vrchol a mohol si užiť chvíle slávy a vychutnať si ich.

Zápas, na ktorý by najradšej zabudol:

Určite sú to zápasy, po ktorých sme skončili, či už vo finále, alebo na OH s Rusmi. Sú to nepríjemné veci, ktoré zamávajú aj s poriadnymi chlapmi. Okrem toho to boli všetky zápasy, v ktorých som sa vážnejšie zranil. Mal som zranenia, pri ktorých si človek povie, že to nič nie je, ale hráč sa musí dostávať po nich dlho do formy, je mimo tímu, ktorý ho potrebuje na niekoľko týždňov, alebo mesiacov. Zápasy, na ktoré radšej treba zabudnúť, sú aj tie, ktoré sme hrali túto sezónu. Vedeli sme, že padáme do bojov o záchranu, že sa nedarí, boli šnúry prehier a nie je ľahké vtedy motivovať seba aj spoluhráčov, aby sa to zvrátilo.

Najväčší bodový zisk v zápase:

Štatistiky si nevediem, ale myslím, že v Trenčíne som raz dal v niektorom zo stretnutí štyri góly. Potom bolo aj dosť zápasov, v ktorých som mal viac prihrávok. Nikdy som nebol excelentný strelec, skôr som sa snažil vytvárať pozície pre druhých. Bojovnosťou a srdcom som sa snažil vždy strhnúť kolektív k čo najlepšiemu výkonu, bodové zisky nehrali pre mňa vážnu úlohu.

Najlepší kamarát spomedzi hokejistov:

Bolo ich opäť niekoľko. Stretol som sa s veľa hráčmi počas svojej kariéry, nerád by som na niekoho zabudol. Z osobností to boli Vladimír Ružička, Oto Haščák, Jozef, Daňo, Ľubomír Sekeráš, Miroslav Šatan. V Žiline pri titule to boli Stanislav Gron, Michal Hreus, Gabriel Špilár, Miro Lipovský. Veľmi ťažko to vytriediť. Mal som šťastie stretnúť v živote veľa dobrých hokejistov a šancu skamarátiť sa s nimi. Hrával som s ľuďmi, ktorí neboli možno takí dobrí hokejisti, ale charakterovo mali navrch. Kedykoľvek sa s nimi stretnem, mám si o čom povedať.

Najlepší tím, v ktorom hral:

Dlhé roky to bolo Trenčín, ktorý mal úžasné mužstvo tvoriace základ reprezentácie. Zažil som tam množstvo pekných vecí, na ľade aj mimo neho. Za úžasný tím však považujem žilinský z majstrovskej sezóny. Málokto si vie predstaviť, čo sa vtedy udialo. Do polovice sezóny to nebolo ružové, ale na čele s trénermi sa vytvorila partia ľudí, ktorá dokázala ťahať za jeden povraz tak neuveriteľne, že to bolo až ideálne a rozprávkové. Nenašiel sa tam vtedy jeden človek, ktorý by nesúhlasil, alebo by pochyboval s ktoroukoľvek vecou, ktorú sme spravili. Jednoliaty tím, ktorý sa podrobil a podriadil jedinému cieľu.

Tréner, na ktorého najradšej spomína:

Bolo ich veľa. V začiatkoch to boli ľudia, ktorí ma naučili veľké veci a už nie sú medzi nami. Na konci kariéry som bol však veľmi úzko spätý s Jánom Šterbákom, ktorého si nesmierne vážim a náš vzťah je úžasný.

Najkrajší, alebo najdôležitejší gól:

Ja si za taký považujem gól na zimnej olympiáde v Lillehammeri so Švédskom, ktorým som vyrovnal na 4:4. Viacerí mi ho potom pripomínali.

Najkrajší štadión:

Zažil som perfektné štadióny v Amerike a Kanade, zaujímavý štadión v Lillehammeri, kde bol štadión v jaskyni, čo bolo niečo nevídané. Bolo ich viac, ťažko vybrať jeden, ktorý by bol na prvom mieste. Zažil som nádherné arény, ale aj katastrofálne zimné štadióny. Prial by som si však jedno: aby sa podarilo u nás postaviť aspoň niekoľko zimných štadiónov ako je Steel aréna v Košiciach, kde je to prostredie pre divákov a hráčov kultúrnejšie. Slovensko na to má potenciál, ale treba, aby sa dohodli správni ľudia a pochopili, že je to potrebné pre divákov a pre šport.

Brankár, proti ktorému sa najťažšie presadzovalo:

Odvtedy, ako Miro Lipovský odišiel zo Žiliny a ja som začal hrať proti nemu, som mu tuším nedal gól. Je to pre mňa ťažké, nielen tým, že je to výborný brankár, ale možno aj preto, že sme kamaráti. Aj som ho chcel prekonať, ale nejako sa mi to nedarilo. On zase aj chcel, aby som dal gól aj jemu, ale nikdy mi to do jeho brány nepadlo. Výborných brankárov bolo veľa, nedá sa to špecifikovať, ale Lipovskému som gól asi nedal.

Najdlhší zápas:

Nezažil som taký, ale v počte predĺžení v play off sme boli v majstrovskej sezóne so Žilinou asi rekordéri.
Michal Kolárik

Roman Kontšek

Kontšek je bývalý mládežnícky reprezentant Česko-Slovenska. V seniorskej najvyššej súťaži sa prvýkrát objavil ešte vo federálnej lige, v sezóne 1989/90 si obliekal dres Dukly Trenčín. S "vojakmi" sú späté aj jeho najlepšie hokejové roky, pod Hradom Matúša Čáka pôsobil s krátkymi prestávkami v Třinci prakticky až do sezóny 1998/99.

Neskôr hral ešte za Trenčín aj v ročníku 2001/02, počas kariéry si obliekal aj dresy Havířova a talianskeho Renonu. Od roku 2003 je 38-ročný útočník v Žiline, s ktorou získal v roku 2006 aj prekvapujúco majstrovský titul. V ročníku 2006/07 vypomáhal v jeho závere v Košiciach.

Kontšek v drese slovenskej reprezentácie nastúpil v 66 stretnutiach a dal v nich 23 gólov. Slovensko reprezentoval na zimných olympijských hrách 1994, turnaji C-kategórie MS 1994 i svetovom šampionáte v roku 1997.
SITA

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Päť chýb pri zateplení strechy
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Úprava osobného motorového vozidla
  5. Important information for Brazilians living in Slovakia
  6. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  7. Vitajte v postapokalyptickom svete
  8. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. Päť chýb pri zateplení strechy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 881
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 710
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 495
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 544
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 819
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 720
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 601
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 373
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 176
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 161
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Žilina hlási 80 prípadov. Ako je na tom žilinský región?

V nemocniciach je hospitalizovaných 844 pacientov.

Testovanie na nový koronavírus.

Žilinská nemocnica otvorila Pandemický pavilón. Už má v ňom piatich pacientov

Aktuálne je pozitívnych už 57 zamestnancov žilinskej nemocnice.

Pandemický pavilón FNSP Žilina.

BYTČA: Lúpež, vyhrážanie i poškodzovanie majetku. Mladík si poriadne zavaril

Na obvineného muža policajti spracovali podnet na návrh na jeho vzatie do väzby.

V III. lige kraľuje nezastaviteľný Hundák, v I. a II. triede na čele pätnásťgóloví strelci

Zápasy regionálnych či oblastných futbalových súťaží tento rok už pravdepodobne neuvidíme, väčšina duelov z jesennej porcie je však už za nami. Preto sme sa pozreli, ako vyzerajú poradie strelcov v jednotlivých súťažiach.

Daniel Hundák (druhý zľava) a Peter Jasenovský (tretí zľava) patria nielen medzi najlepších strelcov Bánovej, ale aj celej III. ligy.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Sedemnásťročného chlapca zavalil strom

Leteckých záchranárov zo Žiliny privolali dnes dopoludnia na pomoc 17-ročnému chlapcovi, ktorého v lesnom teréne v katastri obce Zákopčie zavalil strom.

Už ste čítali?