SETECHOV, RAJEC. Počiatky drotárstva kladieme do polovice 18. storočia. Z drôtu sa vyrábali rôzne predmety dennej potreby - vešiaky, cedidlá, naberačky na halušky, nádoby, vidličky, košíky, pasce na hlodavce a pod. Drôtom sa spevňoval hrnčiarsky kuchynský riad opletaním. K svojej práci drotári potrebovali okrem drôtu ešte kliešte, šidlo a kladivko.
Setechov
„Drotárske remeslo vzniklo opravami hlineného riadu. Hlinené hrnčeky sa začali opravovať drôtom. Nie opletať, ale opravovať, lebo opletanie prišlo až neskôr," vysvetlil nám Miroslav Kalman, ktorý sa drôtovaniu venuje na plný úväzok.
Pred desiatimi rokmi ho remeslo tak uchvátilo, že odsunul bokom svoju pôvodnú prácu a začal sa ním živiť. „Dozvedel som sa, že nejaké stretnutie drotárov bude v Budatíne, a to ma tak zaujalo, lebo aj môj dedo bol drotár, aj pradedo. Zo zvedavosti som tam šiel. A odvtedy prešli asi 2-3 roky, kým som začal naplno drôtovať aj ja," zaspomínal známy drotár. Rukami mu prešlo už veľa drôtov.
„Pre ÚĽUV do Bratislavy som robil podnosy. Vyrábam aj misy, košíky, rôzne dekoratívne veci a tiež bižutériu, aby všetky baby boli krajšie," zasmial sa.
Šikovné ruky
Používa medený lakovaný drôt, ktorého výhoda je, že je lakovaný, čo znamená, že keď sa zapráši, dá sa umyť. Zároveň sú rôzne farby tohto drôtu. „Keď sa robí z mosadze, je všetko žlté, ale dá sa povrchovo upraviť a je postriebrený. Na misy na ovocie používame tvrdý oceľový drôt. A buď ich začiernime, alebo ich necháme niklovať - ostane to biele lesklé ako vodovodné batérie," povedal nám.
Pri práci používa aj kliešte a iné náradie, ktorým drôt strihá a ohýba. Ale ako sám vraví: „Náradie môže byť akokoľvek špeciálne, ono samo to nespraví. Na to treba ruky." Drotárstvu prepadla aj jeho manželka, ktorá tiež pracuje s drôtom. Spolu s manželom potom svoje výrobky prezentujú na rôznych jarmokoch i festivaloch. Najbližšie ich možno vidieť na veľkonočných trhoch v Banskej Bystrici, neskôr aj v Žiline na staromestských slávnostiach.
Rajec
Mária Porubčanská - Bárdyová, rodáčka z Rosiny, sa po prvýkrát stretla s drôtom v roku 1999, keď chodila do Rajca do múzea na kurz tkania. Tak jej prirástlo k srdcu, že sa mu intenzívne venuje dodnes.
Pracuje predovšetkým technikou šitej čipky, ktorou opletá sklo, keramiku, kraslice. Charakteristické sú pre ňu jemné siete, na ktorých kombinovaním veľkých a malých očiek vytvára voľne rozložené vzory.
Práca s drôtom je radosť
„Učila som sa robiť na medenom drôte, lebo je najohybnejší. Ale mňa fascinuje postriebrený drôt a striebro. Tak som začala z väčšej časti vytvárať šperky, lebo my ženy sa rady parádime," priznala a dodala:
„Z postriebreného drôtu sa ťažšie robí, ale to si človek zvykne. Všetko je o zvyku, o trpezlivosti, o očkách. Potom vám niečo vznikne pod rukami a prináša to radosť. Kedysi som drôtovala aj od deviatej ráno až do jednej v noci. Tak ma to bavilo." Výrobky má po celom svete. V Japonsku, Austrálii, Poľsku i Taliansku.
Keď začala drôtovať veľkonočné vajíčka, potrebovala veľa trpezlivosti. „Prvé vajíčko, keď som skúšala, mi trvalo urobiť aj 5-6 hodín. Nemala som ešte zručnosť. Spočiatku som trénovala rôzne vzory na kamienku. Teraz jedno vajíčko urobím za hodinu." Ročne vypletie aj 200 - 300 vajec - kraslíc. „Mám rada farebný svet, a tak si vajíčka aj maľujem. Potom ich zdobím drôtom. Na tmavšie farby používam postriebrený a na svetlé rôzne farebné drôtiky," povedala.
Tiež sa venuje tvorbe šperkov z postriebreného a strieborného drôtu, polodrahokamov a perál. Svoje zručnosti prezentuje pri rôznych podujatiach doma aj v zahraničí. Pred nedávnom vystavovala vo výstavnej sieni Radnice v Rajci.