ŠTIAVNIK. Z lipy od krstného otca vytvoril Jozef Rakovan umelecké dielo aké nemá vo svete obdobu. Nazval ho Život Ježiša Krista.
„Zo zrezaného stromu vyrašili nové výhonky, a každý jeden som zakomponoval do diela. V jednom kmeni je tak vytvorený príbeh od Ježíšovho narodenia až po jeho návrat na zem," povedal Rakovan.
Pôvodne ho oslovili, aby prispel na celosvetovú výstavu betlehemov v Hodoníne. Keď ale drevo otočil, objavil pokračovanie biblického príbehu. Tak sa mu podarilo nájsť v jednom kuse dreva 18 postáv.
„Nie sú pravidelné, harmonické, ale akoby tie postavy lietali. Sú naklonené pod rôznym uhlom, čo dáva dielu zvláštny výtvarný efekt. Je tu Jozef, Mária, jezuliatko, bačovia, ženy, na ťavách prichádzajú traja králi z východu. Pri Ježišových nohách kľačí Alžbeta. Atmosféru dopĺňajú ovce a rôzne zvieratá. Navyše, hrče a vyhnité veci predstavujú jaskyňu. Na druhej strane je ukrižovanie, Mária, ktorá sa mu snaží pomôcť, zradca Judáš, Duch svätý. Napokon návrat Ježiša Krista, ktorý mečom prepichuje diabla a víťazí tak nad zlom," vymenúva Rakovan.
Uvíta odborný názor
V Hodoníne sa k jeho životnému dielu vyjadrovali ľudia s veľkým rešpektom. Označili ho za najkrajší výtvor na výstave vôbec. Rezbár je hlboko veriaci. Uznanie si váži ale zároveň ho prekvapuje.
„Budem rád, ak mi niekto z odborných kruhov toto umenie skritizuje. Či ide naozaj o taký unikát, ako mnohí tvrdia. Hoci ho radia medzi výnimočné diela, ja som len nástroj, to príroda je tvorcom tohto diela. Mňa možno boh len postaví pred kus dreva a ja ho dotvorím. Keby som neštudoval bibliu a neveril tomu čo robím a čo žijem, neviem si predstaviť, že by som sa k tomu dostal," dodal Rakovan.
Osud Života Ježiša Krista je asi v aukčnej sieni. Rakovan hovorí, že sa mu s ním bude len veľmi ťažko lúčiť, lebo vie, že nič podobné už nespraví.
„Môj životný cieľ je zanechať po sebe niečo pekné, nejakú prítomnosť toho, čo tu vidíte a ukázať ľuďom, že toto je Božia robota a my sme len nástroje, ktoré plnia jeho vôľu," dodal.
Kto je Jozef Rakovan
Umelecký rezbár zo Štiavnika sa narodil v roku 1962 a práci s drevom sa venuje od detstva.
Založil spolok štiavnických rezbárov, kde sú rezbári od trinásť do osemdesiat rokov a sú už štvrtá generácia, ktorá sa venuje rezbárstvu.
Je na špičke slovenského umeleckého rezbárstva a vrcholným predstaviteľom štiavnickej rezbárskej školy.
Špecializuje sa na samorasty a sakrálne motívy. Inšpiruje sa Bibliou, históriou, folklórom a svojou rodnou obcou - Štiavnikom.
Jeho výstavy doma a v zahraničí majú veľký úspech, diela má po celom svete. Rezbárčine sa venuje 33 rokov a vyrobil už viac ako tisíc diel. Vyrezáva malé skulptúry, ale aj súsošia nadživotnej velkosti.
Založil rezbársku škôlku, kde učí remeslám deti zo sociálne slabších rodín a deti s mentálnym postihntím. V lete pre nich usporiadava týždenné pobyty. Robí tak bezplatne, aby udržal rezbárske remeslo pri živote.
Organizuje aj rezbárske sympózia.
(lk)
