TERCHOVÁ. Na roľníckom družstve sa zbehli deti. Prichádza vedúci krúžku a ony sa s ním veselo zdravia. Začínajú modlitbou.
Jedna skupina dostáva úlohu vyčistiť stajňu. Treba vyviezť hnoj, pozametať, nachystať seno, doplniť vodu a krmivo, vyčistiť kone. Tri dievčatá majú na starosť jazdecký výstroj. Kožené časti treba poriadne naolejovať.
Na všetko dohliada Ján Grončák.
„Dnes sa aj na dedinách prestávajú chovať zvieratá. Deti k nim ale majú vzťah, no často nemajú na to priestor," hovorí Grončák.
Krúžok otvoril pred 3 rokmi, predtým sa venoval agroturistike. Deťom chcel ukázať aj druhú stránku ich obľúbenej činnosti - vozenia sa na koni.
Niektorí sa vzdajú
Na gazdovstve je práce dosť. Okrem koní chovajú aj ovce, kozy, zajace a sliepky. O všetky sa treba postarať. Členovia krúžku vedia pomôcť pri bahnení oviec, učia sa aj dojiť. Ťažká robota sa ale nie všetkým páči.
„Sú to poslušné deti, no ani mne za mladi nevoňalo, keď som mal vykydať prasaťu. Boli tu aj takí, čo povedali, že hnoj môžu kydať aj doma," povedal Grončák.
Jožko Lazar má dvanásť rokov. Viac ako počítač ho zaujíma príroda. V krúžku je najdlhšie a vie, aká práca nevonia. „Najťažšie je, keď niečo musíme urobiť a nechce sa nám do toho. Napríklad sa nám okotí ovečka a narýchlo jej musíme zhlobiť osobitnú miestnosť," povedal Jožko. Spolu s ním má krúžok 13 členov, cez leto však príde detí viac. Žiadne tu neodmietnu.
Pre Grončáka je život so zvieratami naplnením túžob z detstva. Hovorí, že je za to vďačný Bohu. Deti sú zas najviac vďačné za koniec stretnutia. Osedlajú a do jazdiarne vyvedú mladého žrebca, na ktorom sa učia jazdiť.
