ŽILINA. Člen predstavenstva T+T Miloš Ďurajka od Chlmčanov očakáva ústretový postoj. Spaľovňa vraj vyvolá celoslovenský odpor.
Prečo ste ustúpili, keď ste mohli skládku rozšíriť?
Stanovisko prokuratúry je jasné, mohli sme pokračovať. Problémy s technickým riešením nemala ani inšpekcia. Nič nám nebránilo v tom, aby sme na 3,6 hektároch postavili novú kazetu. Nechceli sme ale vystupovať v rozpore so stanoviskom mesta - podnetom na prokuratúru. Museli sme začať intenzívne komunikovať s mestom
o tom, čo sa bude v Považskom Chlmci robiť. Sami sme navrhli iné riešenie. Ak sa to má naťahovať, mohli by sme prepásť dobu, kedy má skládka povolené skládkovanie a problém by vznikol nám aj mestu. Navrhli sme neísť ďalej do Chlmca a využiť existujúcu kapacitu.
Mohlo vám mesto zámer rozšíriť skládku skomplikovať?
Jednoznačne. Je účastníkom konania, ktorý sa musí vyjadriť a môže sa odvolať. Čo ak by nesúhlasilo? Prvé vyjadrenie sme mali - podnet na prokuratúru.
Nerozšírením skládky prichádzate o kšeft. Čo z toho máte?
Netreba za tým nič hľadať. Ponúkli sme riešenie na určité obdobie. Mesto ho prijalo. Ak má pripravené riešenie spaľovne, tejto ceste sa radi prispôsobíme. Možno sa s mestom dohodneme a v spolupráci budeme pokračovať. Je to komunálna politika. Postoj mesta je pre nás dôležitý.
Po dobu 3,5 roka budú Chlmčania protestovať ďalej.
Protestovať môžu iba proti tomu, že vôbec tá skládka je. Proti technickému riešeniu nemôžu. Je to v poriadku, čo sa týka podložia, fólie, umývania áut, tankovania PHM. Nedovolíme si dať na inšpekciu projekt, ktorý by nespĺňal legislatívne požiadavky. Projekt, ktorý sme dali spracovať, spĺňa všetky parametre. Nebudujeme novú skládku. Máme zabezpečený celý proces uloženia odpadu cez odplynenie, kogeneráciu, čistiareň odpadových vôd. Chýba len dôveryhodné, legislatíve vyhovujúce zafóliovanie s vlastným monitorovacím systémom.
Nič to nemení na tom, že stará je nevyhovujúca.
Správne. Stará časť skládky je do polroka zaplnená a treba ju rekultivovať. Na to sa používa zemina. Ak sa nám podarí presadiť projekt, ktorým zosúladíme časť skládky s legislatívou, musíme podať na inšpekciu ďalší projekt na uzavretie a rekultiváciu celého telesa. To bude prebiehať v etapách. Vrchná plocha bude mať rozlohu 2 hektáre.
Koľko je teraz na skládke odpadu a koľko sa tam zmestí?
Nová kazeta bude mať zhruba 200-tisíc kubíkov a staré teleso má približne rovnaký objem.
Prečo 3,5 roka?
To je výpočet projektanta. Ročne máme 50-tisíc ton komunálneho odpadu.
Stiahli ste žiadosť o stavebné povolenie? O čo budete teraz žiadať?
Musíme podať projekt na zosúladenie technického stavu s legislatívou. Skládka existuje, musíme jasne definovať, ktorá časť sa ide uzatvárať po 15. júli a ktorá sa bude aktívne prevádzkovať. Oba projekty spolu súvisia. Je zložité uzavrieť skládku, ktorá je takto rozbitá. V Dubnici vidíme príklad, ako vyzerá časť uzatvorenej skládky.
Musíte to stihnúť do 15. júla?
Ak chceme plynule prevádzkovať skládku, musíme ju mať právoplatne skolaudovanú. Nevidím problém to stihnúť. Technicky to problém nie je - máme vybudovanú infraštruktúru, napájame ju na existujúce odplynenie aj kanalizáciu. Najväčším problémom bude pripraviť podložie do stavu, keď sa položí fólia. Potom sa táto zaštrkuje kvôli odtokom vody, vybuduje sa drenáž, ktorá sa napojí na kanalizáciu.
Čo si myslíte o pláne mesta postaviť spaľovňu?
Neviem. Osobne si myslím, že spaľovňa dnes nie je technickým a ani finančným problémom, ale problém bude s jej umiestnením. Ak sa niekde povie spaľovňa, vyvolá to odpor celoslovenský, nie jedného občianskeho združenia. Spaľovňa je tak sprofanovaný názov. Hoci dnes to už sú zhodnocovacie zariadenia, ktoré vyrábajú elektriku a teplo. Ale - vo vedomí občanov - raz to tam horí a ide to do ovzdušia. Ťažko sa bude hľadať lokalita. Viem si predstaviť tri lokality.
Je jedna v areáli teplárne?
To ste povedali vy. Treba presvedčiť ľudí o kvalite technológie. Ak sa raz postaví, nebude to na päť rokov, ale na 50. Keď vidím, čo sa deje pri jednej skládke, tak si neviem predstaviť, čo sa bude diať pri spaľovni. Európska únia však tieto technológie oproti skládkam podporuje.
Čo si myslíte o podnetoch Chlmčanov a zelených?
Podľa môjho názoru je podnet bezpredmetný. Legislatívne je to v poriadku, na deň presne. Členské krajiny EÚ mali desať rokov na zosúladenie legislatívy. SR stanovila o pol roka kratší čas, ukázalo sa, že prevádzkovatelia - obce a mestá sa nestihli prispôsobiť.
Ani vy?
My sme mali projekt. Boli sme medzi prvými, ktorí si chystali budúcnosť. V roku 1997 sa v Žiline robila EIA na vybudovanie skládky. Bolo vytipovaných sedem lokalít. Prešla jediná a kvôli nej padol starosta blízkej obce. V roku 2005 sa opäť robila EIA na rozšírenie skládky v Považskom Chlmci, nultý variant sa ukázal ako najvýhodnejší. Už tu existuje nejaké zaťaženie, ide o to, urobiť maximálne opatrenia, aby bolo čo najmenšie. A Žilina v tomto urobila obrovské kroky. Je čudné, že keď tá skládka vyzerala ako smetisko, nikto neprotestoval. Teraz, keď je na úrovni, tak sú nepokoje.
Po 15. júli nebudete starú skládku prevádzkovať?
Nie. Budeme ju uzatvárať. Nebude sa na ňu voziť odpad, môže sa voziť zemina. Projekt uzatvárania a rekultivácie skládky musí najskôr schváliť inšpekcia. Po uzatvorení to bude hora a o 20 rokov nebude nikto tušiť, že to bola skládka.
Čo budete robiť, aby sa súčasný bojový stav zmenil?
Chystáme ďalší projekt na intenzívne triedenie šiestich komodít. Budeme likvidovať aj biologicky rozložiteľný odpad. Projekt má hodnotu takmer 3 320 000 eur. Očakávame ústretový postoj Chlmčanov, keďže chcú triediť a zhodnocovať odpady. Kompostáreň bude za skládkou, k čomu bude verejné prerokovanie. Nadväzuje na mestský projekt triedenia odpadu. My ho zintenzívnime a doplníme šiestou komoditou, ktorá je zo zákona daná.
Budete robiť nejakú osvetu?
Tento rok urobíme minimálne tri prezentácie. Jedna bude k zbernému dvoru Jánošíkova, druhá, keď nám vydá inšpekcia povolenie na kogeneračnú jednotku. Tretia, keď budeme spúšťať novú kazetu. Nemáme čo zakrývať. Z celého procesu zosúlaďovania skládky s legislatívou spracujeme fotodokumentáciu.
