Do osemdesiateho deviateho fungovala geografická distribúcia moci na Slovensku podľa predpisu Novotného komunistickej administratívy z roku 1961. Mocenskej štruktúre bolo podriadené všetko, i rozmiestnenie verejnej vybavenosti. V nových podmienkach po roku 1989 sa celá územná štruktúra rozpadla ako domček z karát. Najväčší rachot z rozpadu nastal v Banskej Bystrici, v centre ideologicky sformulovaného, umelého regiónu Stredoslovenský kraj. Lokalizácia vybavenosti v území - tej v privátnych rukách so stopercentnou istotou - sa prestala riadiť princípmi politickej ekonómie socializmu ale začala zodpovedať štruktúre prirodzene spádovaných regiónov. Koncepcie pripojenia Slovenska na európske dopravné siete, modernizácia a výstavba diaľníc i železníc dostali v zásadných črtách exaktný základ. Banskobystrická mocenská špička mala smolu, do úvahy totiž bola braná prirodzená spádová pozícia mesta a nie tá umelá, z obdobia reálneho socializmu. Predstavy miestnych mocných zostali nenaplnené.
Z mesta, v ktorom po osemdesiatom deviatom mocenské štruktúry stratili najviac z koláča moci, sa začali ozývať hlasy odievajúce staré „dobré" socialistické usporiadanie do nového kabáta. Pôvodné zdôvodnenia, odvolávajúce sa na závery n+1 Zjazdov KSČ a KV KSS, boli nahradené fantazírovaním o troch metropolách Slovenska, a od tých najodvážnejších protagonistov sme sa dočkali i návrhov na presun hlavného mesta Slovenska do Banskej Bystrice. Ruka v ruke s metropolitnými úvahami boli forsírované námety na usporiadanie diaľničnej siete Slovenska podľa staronového konceptu KV KSS a KNV v Banskej Bystrici.
Banskobystrický recept usporiadania Slovenska, 20 rokov vzbudzujúci úsmev a spomienky na gulášový socializmus, však v jedno ráno po roku 2006 svoj humoristický nádych stratil. Ak výkonná moc začne uskutočňovať niečo, čo je v rozpore s platnosťou univerzálnych zákonov - dopravné a regionálne plánovanie či štruktúrovanie územia sa totiž v netotalitnom štáte riadi princípmi gravitačného zákona spádovania územia - je to neklamná známka cesty do záhuby. Podotýkam, že ide o univerzálny zákon a teda delenie na pravicové či sociálno demokratické neprichádza do úvahy. Insitné teórie o potrebe diaľnice v najkratšom prepojení medzi Bratislavou a Košicami sú politickým heslom, zamlčujúcim druhú podstatnú zložku gravitačnej rovnice koncipovania dopravných sieti: hustotu osídlenia pozdĺž komunikácií. Ani vysoko nadštandardné sprístupnenie Banskej Bystrice rýchlostnými cestami z Považia nezabezpečí tomuto mestu kredit „tretej metropoly" pretože medzi Považím a Pohroním je 50 km široký pás Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, a ten je neurbanizovateľný! Po rýchlostných cestách križujúcich ľudoprázdné a chránené horské priestory národných parkov a smerujúcich do Banskej Bystrice ľudia cestovať nebudú. K tomu aby banskobystrický koncept usporiadania regiónov a diaľníc „fungoval" by bolo potrebné zmeniť existujúcu východiskovú platformu štátu za tú minulú. Komunistickú, direktívnu. Direktívnym spôsobom sa však dnes správajú zodpovední mocní tohto procesu tým, že prehliadajú exaktné dopravné a regionálne zákonitosti.
Ergo Považie a Pohronie nikdy jeden prirodzený región nevytvoria, „metropolovanie" Banskej Bystrice sa nutne obmedzí len na svoj prirodzený región Pohronia. To isté v platí i o prípadných chúťkach vysoko ambicióznych miestnych politikoch pozdvihnúť do metropolitných výšin niektoré mesto na Považí. Oprášený región Stredné Slovensko v demokratických podmienkach fungovať nebude.
Uznesenie Vlády SR z 3. decembra 2008 k programu prípravy a výstavby diaľníc a rýchlostných ciest dáva banskobystrickej verzii usporiadania Slovenska oficiálny kredit. Koncipuje novú rýchlostnú cestu R1 v úseku Banská Bystrica - Ružomberok, zároveň v programe PPP posiela do zabudnutia realizáciu diaľnice D1 medzi Žilinou a Martinom. Tento úsek diaľnice D1 - ktorý má strategický význam pre celý slovenský diaľničný ťah a ktorý v Banskej Bystrici vnímajú ako rozbíjajúci ich snahy o Novotného Stredné Slovensko - je reálny len v prípade ak sa jeho financovanie uskutoční, citujem „s určitým časovým odstupom po balíkoch PPP 2 a 1 a za predpokladu, že tieto budú úspešné i z hľadiska financovania". Ide pritom o úsek diaľnice s už vydanými stavebnými povoleniami pred ktorý boli časovo predradené problémovejšie a nepripravené úseky diaľnice D1.
V čitateľnej reči: priority usporiadania diaľnic Slovenska sa presúvajú k sprístupneniu Banskej Bystrice cez chránené horské masívy Tatier a Fatry, diaľnica medzi Žilinou a Martinom nebude, namiesto nej sa pripravuje jej náhrada rozšírením existujúcej cesty I/18 v Strečnianskej úžine. Predpokladám, že oficiálnym zdôvodnením takéhoto postupu bude finančná kríza, avšak snahy Ministerstva dopravy o model dopravnej infraštruktúry Slovenska podľa predstáv bývalého KV KSS v Banskej Bystrici to nevyvracia.
Antonín Novotný, tretí robotnícky prezident ČSSR s povesťou milovníka lízaného mariášu a neprajníka všetkého slovenského, venoval Slovensku v jeho prednovembrovom územnom usporiadaní danajsky dar predierajúci sa na svetlo sveta v mocenských aktoch teraz vládnucej koalicie.
Autor: Ľubomír Mateček
