Som rád, že môžem písať naše zážitky. Na jednej strane si uvedomujem, že je to veľký záväzok voči verejnosti, ktorá bude analyzovať každé slovíčko. Na druhej strane som rád, pretože po ukončení mojej profesionálnej hráčskej kariéry som veľmi koketoval so žurnalistikou a dokonca aj prispieval do denníka Šport. Takže mi to pripomenulo jedno pekné životné obdobie, v ktorom som sa rozhodoval, akým smerom sa bude uberať moja profesionálna kariéra po ukončení aktívnej hráčskej etapy.
V dnešnom príspevku by som vás rád oboznámil s mojimi poznatkami a skúsenosťami z výjazdu nášho futbalového klubu MŠK Žilina na minisústredení v Nemecku. Nie je to štandardné, aby kluby z takých silných futbalových asociácií, medzi ktoré Nemci jednoznačne patria, pozývali futbalové kluby z krajín bývalého východného bloku. My sme to šťastie mali hlavne na základe veľmi dobrej prezentácie nášho klubu v skupinovej fáze Pohára UEFA a vďaka víťazstvu na anglickej pôde s birminghamskou Aston Villou. Nemecké futbalové kluby Vfl Bochum a FC Kaiserslautern si nás vybrali ako vhodného sparingpartnera pred začiatkom jarnej časti prvej a druhej Bundesligy. Z viedenského letiska sme leteli pravidelnou linkou do Düsseldorfu a odtiaľ až do miesta dejiska prvého zápasu v Bochume.
Stretnutie so Šestákom
V tomto regióne je veľká koncentrácia tradičných účastníkov futbalovej Bundesligy ako je Dortmund, Schalke, Bochum, Mönchengladbach, Köln. Hneď po príchode do hotela a krátkom odpočinku sme absolvovali úvodný tréning na umelej tráve v mládežníckom areáli domáceho klubu. Na tréning nás prišiel pozdraviť aj náš bývalý hráč Stano Šesták v sprievode dcérky Liliany. Bolo to veľmi príjemné stretnutie pre obidve strany, nakoľko sme sa počas Stanovho pobytu v Žiline ľudsky veľmi zblížili a žilinskí fanúšikovia ho dodnes uznávajú ako jedného z najpopulárnejších hráčov nášho klubu.
Stretnutie pokračovalo aj po spoločnej večeri v hoteli Park Inn, v ktorom bolo prechodné sídlo našej výpravy, kde sme sa v príjemnej a pohodovej atmosfére dobre porozprávali najmä o jeho pôsobení v Nemecku. Na druhý deň sme sa po krátkej dopoludňajšej prechádzke mestom už plne koncentrovali na popoludňajší zápas. Prišlo naň asi 3-tisíc fanúšikov, ktorí dávali najavo svoju nespokojnosť s výkonom vlastného mužstva. Trochu mi to pripomínalo jeden štadión, na ktorom hráva najúspešnejší slovenský klub v novodobej histórii Slovenska. Ale teraz si nemôžem narýchlo spomenúť, ktorý to je klub. Na druhej strane sa dalo vycítiť, že Stano Šesták je tu veľmi obľúbený a populárny. Keď schádzal z ihriska, zožal najväčší potlesk zo všetkých hráčov. V tomto veľmi vyrovnanom zápase sme ťahali za kratší koniec a gólom (ktorý v skutočnosti nebol, Pečalka odkopával loptu spred bránkovej čiary) v závere sme prehrali 0:1.
Pochvala potešila
Slovenský futbal v Nemecku ako celok nemá príliš vysoký kredit, hoci hráčske výnimky sú vysoko rešpektované. Stačilo odohranie tohto zápasu a všetko sa otočilo o 180 stupňov, slová uznania smerom k nášmu výkonu od trénera súpera, fanúšikovskej aj funkcionárskej obce nám Stano Šesták priniesol okamžite po zápase. A to vždy minimálne poteší. Hneď na druhý deň ráno sme vycestovali priamo do 320 km vzdialeného Kaiserslauternu, kde nás čakal druhý zápas nášho miniturné.
Nemecký perfekcionizmus zlyhal
Po obede a krátkom odpočinku sme absolvovali krátku regeneračno-taktickú tréningovú jednotku v nádhernom tréningovom objekte domáceho klubu. Ubytovaní sme boli v tesnej blízkosti krásneho štadióna Fritza Waltera s kapacitou 48-tisíc divákov, ktorý bol aj dejiskom svetového šampionátu v roku 2006. Na druhý deň po obhliadke tohto asi 120-tisícového mesta, v ktorom bolo cítiť skvelú futbalovú atmosféru aj históriu dvojnásobného bundesligového šampióna. Vo večerných hodinách sme mali absolvovať zápas na tomto nádhernom štadióne, ale ani nemecký perfekcionizmus nie je dokonalý. Pravdepodobne človek zodpovedný za vyhrievanie trávnika podcenil veľký nočný aj denný mráz a nenastavil vyhrievanie na adekvátnu teplotu a medzinárodná miniblamáž usporiadateľov bola na svete. Domáci nás požiadali o odohratie tohto zápasu na vedľajšej vyhrievanej ploche, takže asi dvojtisícová návšteva prišla o svoj tradičný komfort. Na futbalovej kvalite to však neubralo nič, aj vo svojom druhom vystúpení sme sa predstavili vo veľmi dobrom svetle. Prehrali sme síce s Kaiserslauternom 1:2, ale pre nás všetkých to boli ďalšie cenné skúsenosti.
V tejto fáze prípravy sme zvolili trochu netradičný model našej prípravy, kde po absolvovaní náročnej kondičnej a fyzickej prípravy sme sa rozhodli konfrontovať svoju výkonnosť s mužstvami, pre ktoré to boli generálkové zápasy pred začiatkom ich jarnej časti tohto ročníka. Pre nás bolo dôležité že tieto zápasy, ktoré už nie sú klasickými prípravnými zápasmi, ale tým že sa odohrávajú na hlavných štadiónoch, pred diváckou kulisou a primeraným tlakom na úspešnosť výsledkov sa približujú dôležitosti súťažných zápasov. Škoda, že sa nám nepodarilo čo do úspešnosti vo výsledkovej časti uhrať lepšie výsledky, ale výkony, hra a nasadenie dávajú dobré predpoklady do zápasov jarnej časti Corgoň ligy.
Autor: Karol Belaník, športový manažér MŠK Žilina
