Lazy robia lazmi ich obyvatelia. Vdychujú im nezabudnuteľný kolorit, farbu a vôňu. V súčasnosti žijú ľudia len v niektorých osadách. Väčšina domov na samote je totiž už prestavaná a sú z nich rekreačné a víkendové chaty či chalupy.
BAČÍN, CIBUĽKOVO, BALÁTOVIA. Mnohé osady spustli alebo zanikli úplne. Napriek tomu stále medzi nami žijú ľudia, ktorí si iný život ako na samote nedokážu predstaviť. Kým v meste sa človek rýchlo medzi ostatnými stratí, ďaleko v horách je dobre čitateľný.
A tak sa niektorí obyvatelia kopaníc stali pre ľudí z okolia doslova legendami. Medzi ne patria obyvatelia z Bačína, Cibuľkova a Balátovie.
Bačín
V osade Bačín ležiacej v horách žije momentálne šesť obyvateľov. Okrem dvoch starších ľudí tam býva aj mladá rodina s dvoma školopovinnými deťmi.
Mária Bačinská (38) vyrastala v dedine Dolná Tižina. Keď sa vydala, presťahovala sa na lazy do Bačína.
Od dediny ju delí 2,5 kilometra. Do kopcov sa dostane autom so silnejším motorom. Každý deň vozieva svoje deti do školy a zo školy. Každý pondelok a štvrtok aj do súboru Terchovček do Terchovej. Syn sa venuje hre na harmonike, dcéra tancu.
„Po ceste domov sme už neraz narazili na medveďa či líšku," povedala Mária Bačinská. Kvôli tomu nepúšťa deti do dediny peši. „Je to kus cesty a človek nevie, čo ich po ceste stretne," vysvetlila.
Mária Bačinská žije v Bačíne už šestnásť rokov. „Ostali sme tu s mužom bývať. Sľúbili sme jeho rodičom, že sa o nich postaráme. Ale hneď by som menila, keby sa dalo. Len kvôli tomu, že je náročné dostať sa odtiaľto do obchodu, do mesta, do kostola či do školy," povedala Bačinská.
Nákupy si robieva každé ráno, keď zaváža deti do školy. „Keď zabudnem, tak nakúpim po ceste, keď idem pre deti. Ale je to nákladné na benzín, chodiť hore-dolu," vysvetlila obyvateľka Bačína. Najmenej dvakrát do mesiaca chodia na nákupy do Žiliny, do veľkých obchodov.
Zima v Bačíne
Takto v zime pri všetkých obývaných domoch je už nachystané a uložené drevo na kúrenie. Z každého komína sa ťahá dym. „Kúrime drevom a uhlím. Deti tiež musia pomáhať. Jeden uhlie, druhý drevo, keď sme napríklad s mužom v meste, tak zakúria. Sú už tak naučené," povedala Bačinská. Pokiaľ ide o vodu: „Starosta nám urobil rezervár, ale nemohli hadicu zakopať, lebo to nepovolili ochranári, tak je navrchu, a preto musíme mať cez zimu vodu stále pustenú, aby nezamrzla," povedala.
Keď sú veľké snehy, neostávajú odrezaní od sveta. „Starajú sa. Máme cestu odhrnutú. Aj keď sú záveje, tak z dediny hneď pošlú odhŕňača. Lebo sú tu aj starší ľudia. Máme dobrého starostu, stará sa, prihliada, keď sme tak od boku. Lebo máme deti, ktoré chodia do dediny do školy," pochvaľovala si.
Leto v Bačíne
Na Bačíne chovajú dve prasatá, kravu a teliatko. „Má to výhodu, nemusíme kupovať mlieko. Na jar zas niečo zasadíme na roľu, v lete aj seno a podobne. Chodievajú nám pomáhať aj rodičia, kamaráti a moji súrodenci," povedala. „Tu hore žije len 86-ročná teta, ktorá sa tiež volá Mária Bačinská, a my. O svokra sa starám, on už ani vonku nechodí. Robím mu opatrovateľku. Takže som stále doma. Muž chodí na týždňovky. Som tu zvyknutá, ale ťahá ma to stále preč," priznala Mária Bačinská.
Cibuľkovo
Niektoré kopanice boli veľké s viacerými domami, iné s 3-4 domami. Typom väčších osád je napríklad Cibuľkovo. Po ceste zo Žiliny cez obec Veľké Rovné sa odbočí doprava a dlhá kľukatá cesta vás privedie do Cibuľkova. Žije tam 11 rodín. Na konci, v poslednom domčeku, býva Zita Macejíková (64) so svojou rodinou. „Do dediny nie je ďaleká cesta," povedala Zita Macejíková, zvyknutá na oveľa dlhšie trate.
Zima v Cibuľkove
Najhoršia na lazoch býva zima. Hoci tie posledné neboli až také kruté. „Cez zimu nám tu chodia odhŕňať. Pred troma rokmi boli veľké snehy, vtedy sa odhŕňalo aj v noci," zaspomínala Zita Macejíková, ktorá tam žije už tridsať rokov.
Vodu majú zo svojho zdroja. „Máme vykopaný taký rezervár tuto vyššie v lese a odtiaľ ťaháme hadicami vodu," informovala obyvateľka Cibuľkova.
Na nákupy chodia do Žiliny do veľkých obchodov. „Tak je to najlepšie. Ale dcéra robí v meste, tak nosí základné potraviny každý deň," vysvetlila. Sami si chovajú len sliepky. „Kedysi sme chovali aj prasatá, a keď som ešte bývala vyššie, chovali sme aj tri kozy, husi, aj všetko možné. Tam som gazdovala," rozhovorila sa Macejíková, ktorá sa presťahovala bližšie k dedine, keď sa vydala.
„Tu sa teraz venujem záhrade. Sadím kvietky a v lete je to tu nádherné," pochválila sa a priniesla ukázať fotografie plné kvetov. Vyššie, za Cibuľkovom, sú všetko už len chaty a víkendové chalupy, ktoré boli kedysi drevenice starých obyvateľov osád. Dnešná nová moderná doba im vdýchla trochu inú podobu.
Balátovia
Z konca sveta Balátovia sa mladí odsťahovali a starí vymreli. Dva metre snehu a vlky škrabajúce na dvere. Tri rodiny z osady Balátovia, časti Terchovej, o tom vedia rozprávať. Na samote, za ktorou už nájdete iba zopár chát a hory, je deväť domov, z toho väčšina chát. Po asfaltovej ceste sem autom dorazíte z Terchovej cez Šípkovú asi za 20 minút. Štekajú tu psy a z jednej chalupy preniká svetlo. Cez otvorené dvere vidieť začmudeného starčeka. Je to Viktor Komačka a práve čistí komín. Nedôverčivo si utrel sadze na tvári. „Poďme k susede, tam sa porozprávame," povedal.
Šesťdesiatnička Ľudmila Bukovinská sa tu narodila. Po rokoch prežitých v Topoľčanoch a pri Bratislave sa vrátila do rodného domova. Miluje ho. „Jedného dňa som sa sem odsťahovala a kľud, ktorý tu vládne, bol pre mňa ako balzam na dušu," rozhovorila sa. S manželom Františkom začali prerábať drevenicu po rodičoch. Sprvu nemali kúpeľňu, umývali sa vo vandli a pomocou krhly.
Teraz už dôchodcovia pozerajú večer televízor, elektrika je samozrejmosťou. Horšie je to s kúrením. Plynovod tu nie je, na jeseň treba nachystať veľa dreva.
Kedysi tu vraj bývalo veselo. Žilo tu 9 gazdov a v každej rodine bolo 8 - 9 detí. Chovali dobytok. Dnes sa tu nie je s kým porozprávať. „Mladí sa odsťahovali a starí vymreli," povedal jej manžel. Našťastie tu synovia stavajú dom. Tiež pomôžu s nákupmi a niekedy prídu aj vnúčence.
Do dediny zájdu dva razy za týždeň, nakúpia potraviny a vybavia poštu. Ujček Komačka však častejšie. „Chodím do dediny často, lebo tu som sám a potrebujem aj medzi ľudí trocha," hovoril.
Zima u Balátov
Zaspomínal na tuhé zimy, kedy sa nedostanú nikam, lebo ich zavalí sneh. Táto zima bola prívetivá. Iné to bolo pred 15 rokmi. „Vtedy napadlo aj dva metre snehu. Raz sme išli opraviť komín. Vzali sme si lopatu, ale bolo ho vyše plota, tak sme kráčali ponad plot," povedala Bukovinská.
V tichu samoty sa všetci zhodli, že by bývanie nemenili. Hoci sa musia obracať, láska k domovu je silnejšia.
