STREČNO, TEPLIČKA NAD VÁHOM. Krosná musia byť pevne stavané, aby sa v nich mohla dobre napnúť osnova a ubíjať útok. Skladajú sa z nosnej konštrukcie, zo súčiastok potrebných na vlastné tkanie. Ručné tkacie krosná sú vyrobené z dreva a kovu. Sú ľahko prenosné a rozoberatelné. Základná konštrukcia jednotlivých typov sa líši len šírkou a počtom lisov. Súčasťou krosien je aj vymeniteľná osnova, ktorá má rôznu dĺžku.
Klasickým spôsobom, na krosnách, môžeme túto prácu vidieť už len veľmi vzácne, konkurencia modernej priemyslovej výroby a nových syntetických materiálov dávne remeslo takmer zlikvidovala.
Tkáčka zo Strečna
V 21. storočí sme našli niekoľko tkáčok, ktorým toto remeslo ešte niečo hovorí, u ktorých v slovníku ešte ostali archaické slová ako krosná, špuľar, snovadlica, niteľnica či člnok.
Otília Kadašiová zo Strečna stále tká koberce, či erby. „Tkaniu sa venujem denne. Keď chystám výstavu, tak vtedy sa tomu venujem ešte viac. Teraz robím len na objednávky. Je to namáhavá robota. Ja hovorím, že to mám posilňovací stroj," zasmiala sa tkáčka. Pred tkaním treba zhruba 40 metrov ľanu namotať na špeciálnu drevenú konštrukciu - osnovu. Zaberie to najviac času. Musí to byť precízna a presná robota.
„Podľa počtu nití, koľko je nachystaných na osnove, sa dáva šírka koberca. A záleží na tom, čo idem tkať. Je rozdiel tkať plátno a je rozdiel tkať koberec. Na plátno treba nahusto pona-vliekať nite do nitelníc a treba ich dvakrát toľko ako na koberec," vysvetľuje Otília Kadašiová.
V Strečne, vo svojom dvore si zriadila aj tzv. Kúdeľnú izbu, do ktorej robieva exkurzie pre školy. Žiakom ukáže výrobu plátna od semienka ľanu až po plátno. A každý si tkanie môže aj sám vyskúšať. V dedine ju tiež poznajú pod menom Otka, čo tká.
Tkáčky z Tepličky n/Váhom
Tkanie nevymrelo ani v Tepličke nad Váhom. Tam sa tejto prastarej technike venuje aj sedemdesiatšesť ročná tkáčka Berna Bielečková. „Keď som bola malá, v každej chalupe boli krosná. Tkanie kobercov patrilo k bežnému životu na dedine. Gazdiné si na krosnách vyrábali praktické a dekoratívne doplnky do domácnosti zo zvyškov látok a handier," spomínala na staré časy. „Najviac roboty zaberie to nasnovanie. A v celej Tepličke nevie nikto snovať, len ja," pochválila sa Berna Bielečková. Tkaniu sa venuje dodnes. „Mám koberce aj v Anglicku, Dánsku, v Poľsku, Nemecku, čo som dcéram, vnučkám a známym porobila," vyratávala tkáčka Bielečková.
Ani nie o ulicu ďalej sa tkaniu venujú aj mladšie ročníky. Napríklad Erika Grinčová. Má tridsaťpäť rokov a k tkaniu sa dostala cez svoju svokru. „Keď som sa vydala, bývali sme u svokry. Mala krosná a jedného dňa ma
k tomu priviedla. Tak ma to chytilo za srdce, že som pri tom ostala dodnes. Robím to už 13 rokov," povedala.
„Učím sa aj snovať, aby som si vedela tie nitky na tie krosná sama dať. Zaberie to najviac času, aj 4 hodiny. Samotné tkanie už nie je tak náročné na čas," vysvetľovala. „Meter koberca zaberie možno hodinku, hodinku a pol času. Keď mi, napríklad, pomáha dcérka, že mi namotá na člnok nitku, tak koberec utkám aj skôr," povedala tkáčka.
Za krosná si sadne zhruba 2-3-krát do týždňa. „Beriem to ako záľubu. Nie je to niečo, čo musím robiť," povedala Erika Grinčová. V súčasnosti zasväcuje do umenia tkania aj dcéry.
Autor: kk
