Aj takýto by mohol byť odkaz exprimátora Jána Slotu po kauze takzvaného strašidelného hradu na Solinkách, v ktorej primátor uzavrel ručiteľskú zmluvu protiprávne, pretože o nej nehlasovali poslanci. Mestu za to odvtedy hrozila nútená správa.
Keby totiž Žilina musela dodržať svoj ručiteľský záväzok a zaplatiť, tak by napätý mestský rozpočet 130-miliónovú ťarchu navyše neuniesol. Našťastie, najvyšší súd potvrdil to, čo bolo všetkým viac-menej jasné. Teda, že mesto sa za primátorovania Jána Slotu za objekt zaručilo v rozpore so zákonmi, a tak je ručiteľský záväzok neplatný.
Pozoruhodné však je, ako sa z tak triviálnej záležitosti dá vytĺkať politický kapitál. Od Slotu by sa v tom mohli mnohí učiť. On sa totiž snaží z protiprávneho konania vyjsť ako víťaz. To je typické pre mnohých jeho prívržencov (a nielen tých). Dnes tomu mnohí nesprávne hovoria aj pragmatizmus.
Podľa neho totiž nie je dôležité, že mesto, na čele ktorého stál, konalo protizákonne (a nebolo to jedinýkrát). Podstatné vraj je, že mesto v konečnom dôsledku o nič nepríde, ba ešte aj zarobí. V jeho logike teda nie je podstatné, že konal protiprávne. Dôležité je, že na tom zarobil. Aké príznačné pre politika, ktorý si z primátorského a poslaneckého platu dovolí užívať luxuné autá, luxusnú jachtu a luxusný život.
Je to logika, akou by sa žiadny slušný politik nikde na svete nechválil. Slota tým občanom odkazuje aj toto: Pokojne podvádzajte, klamte a obchádzajte zákony. Podstatné je, že na tom zarobíte! Žeby práve preto mal na Slovensku toľko prívržencov? Hlavne, že je taký pravdovravný a úprímný. A neznáša tých Maďarov! Všakže?
+ Primátor Žiliny Harman sa zbavil jedného kostlivca
