Úmyselne píšem vládnuceho, pretože niekedy som mal pocit, že okrem práva prvej noci tomuto človeku patrilo v Žiline asi všetko. Zásluhu na tom, že tomu tak bolo, sme mali my, občania Žiliny, naša malosť, slabosť, chladný kalkul, pohodlnosť, či nezáujem o veci verejné. Medzi obyvateľmi Žiliny sa asi nenašiel jediný, u ktorého by bývalý primátor nevyvolával nejaké emócie. Jedni ho velebili a nedali na neho dopustiť, či už pre jeho otvorenosť a prostorekosť, alebo pre spoločné obchody a výhody plynúce z vazalstva.
Na druhej strane rozdeleného mesta stáli tí, ktorí mu nevedeli prísť na meno pre jeho arogantnosť, primitívne jednanie, hrubosť, autoritatívny štýl vládnutia. A skoro všetci sme sa ho báli. A popri tom sme počúvali, čo všetko bývalý primátor pre Žilinu nezištne spravil. Pri tomto často používanom argumente ospravedlňujúcom zároveň jeho správanie a podozrenia z nezákonného konania, by som sa rád na chvíľu zastavil.
Je, samozrejme, pravda, že za tých 16 rokov sa Žilina zmenila na nepoznanie, ale ruku na srdce, ktoré väčšie slovenské mesto sa nezmenilo? Naše mesto sa teda zmenilo a to v pozitívnom, ale aj negatívnom slova zmysle. Zrekonštruovala sa pešia zóna, ale poznám aj menej významné mestá na Slovensku, ktoré ju zrekonštruovali tiež a to veľmi pekne. V našom meste v krátkom čase vyrástli veľké nákupné centrá, ale tie vyrástli vo všetkých väčších slovenských mestách, ale nie vďaka ich primátorom, ale jednoducho preto, lebo prišli robiť „biznis“. Na rozdiel od Žiliny však boli zväčša vybudované nie v centre, ale na ich okrajoch, to znamená tak, ako je to bežne zvykom tam, kde sa rozumne plánuje. Bývalému primátorovi sa nepodarilo ochrániť svojou autoritou Žilinu pred nenásytným tlakom developerov a pred nezodpovedným a nesystémovým zahusťovaním.
Naopak, udialo sa tak s jeho podporou a za cenu porušovania územného plánu mesta. Výsledkom bolo výrazné zhoršenie dopravy, možností parkovania, zníženie plôch zelene, priestorov pre šport a rekreáciu, a to bez akejkoľvek náhrady. Nezodpovedný výpredaj mestského majetku, častokrát výrazne pod cenu, nezmyselná megalománia a zadlžovanie mesta na úkor budúcnosti sú vrcholom nahromadených problémov. Tie budú ďalšie vedenia mesta vliecť zo sebou ešte dlho ako ťažký balvan a na ktorých vyriešenie, prípadné odstránenie, bude potrebné veľa úsilia, námahy a času. Na toto všetko by sme pri posudzovaní súčasnej situácie nemali zabúdať.
Dnes má Žilina dva roky nového primátora, nové mestské zastupiteľstvo, nového prednostu mestského úradu. Zmena, ako ústredné motto volebnej kampane, nutne musela sklamať tých, ktorí ju spájali s premrštenými očakávaniami, že nové vedenie mesta v krátkom čase vyrieši všetky nakopené problémy. Zmena otvorila nové možnosti, ale uvoľnila priestor aj silám, ktoré pôsobia proti úspešnej politickej obnove, ako aj proti postupnému etablovaniu občianskej spoločnosti. Ešte totiž stále, 20 rokov po novembri 89, nevieme správne a zodpovedne naložiť s nadobudnutou slobodou. Ešte stále v sebe nosíme komplex pánov a poddaných. Ešte stále si viac ceníme ako prejav sily a schopnosti spravovať veci verejné hrubosť, aroganciu a trieskanie po stole.
Po dvoch rokoch od nástupu nového vedenia mesta často počúvam inú otázku: A čo vlastne nové vedenie mesta za tie dva roky spravilo? Myslím, že ide o nesprávne položenú otázku, svedčiacu o neznalosti a povrchnom sledovaní diania v Žiline.
Okrem množstva vyriešených problémov zanedbaných v minulosti, okrem množstva realizovaných systémových opatrení, okrem stabilizácie mestských financií, okrem skutočnosti, že máme vedenie mesta schopné účinne pracovať, sa v našom meste zmenilo niečo, čo osobne vnímam ako najpodstatnejšiu zmenu, ktorú sa novému vedeniu mesta podarilo dosiahnuť.
Tou je slobodná tvorivá atmosféra, nezaťažená strachom, netoleranciou k rozdielnym názorom, snaha diskutovať a riešiť veci verejné. Žilinu a jej predstaviteľov čaká aj v budúcnosti množstvo nevyriešených vážnych problémov spojených predovšetkým so sociálnym a životným prostredím mesta - problém kolabujúcej dopravy a parkovania, problémy s odpadmi, údržbou zelene a verejných priestranstiev, vytváranie priestoru pre zmysluplné a atraktívne trávenie voľného času.
Okrem toho neustály boj, aby v Žiline zapustili pevné korene základné hodnoty občianskej spoločnosti - sloboda, slušnosť, ľudská dôstojnosť, dôvera, férovosť, tolerancia a zodpovednosť.
Myslím, že nastal čas robiť zmysluplnú konštruktívnu politiku, to jest politiku, čo by zvážila reálne možnosti a robila premyslené rozhodnutia, čo by pracovala na týchto rozhodnutiach a nehromadila problémy. Jednoducho politiku, ktorá by zlepšovala kvalitu života v našom meste. Z toho, čo sa za posledné dva roky v Žiline udialo, som nadobudol presvedčenie, že sme na dobrej ceste.
Autor: Peter Fiabáne (autor je poslanec MZ v Žiline)
