S touto situáciu sa muselo vysporiadať aj Mesto Žilina. Aj žilinským úradníkom sa to hodilo do karát. Majú totiž ďalší polrok na to, aby našli pre skládku novú lokalitu. Dúfajme, že intenzívne hľadajú, podľa toho, čo sľubovali. Zatiaľ aspoň prijali nariadenie, podľa ktorého už občania budú platiť mestu a nie firme. Jeho filozofiou je, že odpad budú častejšie vyvážať a uskladňovať. Z dlhodobej perspektívy to nie je dobrá koncepcia. Oveľa rozumnejšie by bolo, keby sa Žilina, tak ako iné ekologické samosprávy, snažila, aby odpadu bolo čo najmenej
a na skládku sa dostalo len asi 20 percent súčasného objemu. Pre príklad, že to ide, netreba chodiť ďaleko. Takto postupujú v Rajeckej aj v Terchovskej doline. Žilina zaostáva a to je problém. A to aj napriek tomu, že od roku 2010 bude separovanie povinné na celom Slovensku. Občianski aktivisti upozorňujú, že Žilina sa problému vyhýba. V záujme súkromnej spoločnosti je, aby od ľudí vyzbierala čo najviac odpadu a to potom uložila na skládke. Na tom zarába. To je ale v rozpore so záujmami občanov, ktorí by privítali , aby sa na skládku vyvážalo čo najmenej odpadu a platili by zaň čo najmenej. Nehovoriac o životnom prostredí, ktorému veľké ľudské skládky naozaj škodia.
