ŽILINA. Podľa zákona o odpadoch skládka nespĺňa podmienky a jej prevádzkovanie malo skončiť 31. decembra 2008. Nestalo sa tak vďaka pozmeňujúcemu návrhu poslancov Slovenskej národnej strany. V Zákone o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu dosiahli, že nevyhovujúce skládky môžu fungovať do 15. júla tohto roku.
O zákone účinnom od 15. decembra nevedeli občianski aktivisti. Členovia Občianskeho združenia Budúcnosť Považského Chlmca zažili minulý piatok zhrozenie. Videli, ako autá na skládku vozia odpad. Predsedníčka združenia Anna Smikoňová to nahlásila Slovenskej inšpekcii životného prostredia v Žiline. Tu sa dozvedela o novom zákone.
Inšpekcie poslúchli zákon
„Na základe zákona sme vydali povolenie na pokračovanie činnosti na skládke," povedala vedúca odboru integrovaného povoľovania a kontroly Slovenskej inšpekcie životného prostredia Mariana Martinková. Urobili tak všetky inšpekcie na Slovensku, Žilina nie je výnimkou. Majitelia skládok tak dostali možnosť, ako stihnúť vybaviť povolenia pre rozšírenie či výstavbu no-vých skládok.
Na naše otázky predseda predstavenstva firmy T+T Miloslav Sokolovský neodpovedal. Povedal, že má dovolenku. V centrále firmy telefón minulý piatok nikto nedvíhal. T+T vlastní skládku, zabezpečuje odpadové hospodárstvo pre Žilinu a okolité mestá a obce.
Hegyi: ide o zisk
Predseda Priateľov zeme a poradca českého ministra životného prostredia Ladislav Hegyi kritizuje poslancov a vedenie ministerstva životného prostredia. „Ďalší odklad nemá žiaden odborný a reálny dôvod, ani dôvod z hľadiska ochrany životného prostredia. Má jediný dôvod a to je zvýšenie ziskov tých lenivších a horších podnikateľov v odpadovom hospodárstve," povedal Hegyi. Hovorca ministerstva Peter Višváder ani nikto na komunikačnom odbore minulý piatok nedvíhal telefón.
Chcú zverejniť doklady
Chlmčania navyše požadujú zverejnenie projektovej dokumentácie na uzatvorenie skládky odpadov a jej rekultiváciu. Tá mala byť súčasťou povolenia, vďaka ktorému skládka dostala od inšpekcie výnimku a mohla doteraz fungovať.
Inšpekcia to zamietla s odôvodnením, že ide o obchodné tajomstvo. Obrátili sa na prokuratúru. Po polroku dostali odpoveď od bratislavského krajského prokurátora Juraja Repku. Vec vrátil Krajskej prokuratúre Žilina s tým, že ju odkladá. Podľa Repku mala byť súčasťou rozhodnutia aj projektová dokumentácia a mala byť verejne prístupná.