Predstaviteľom cirkví sme položili rovnaké otázky: 1. Ako prežívate vy a cirkev vianočné sviatky? 2. Aké je vaše posolstvo pre ľudí? Tu sú ich odpovede.
ŽILINA. Rímskokatolícka, gréckokatolícka, evanjelická a pravoslávna cirkev, cirkev bratská a Židovská náboženská obec. Zaujímalo nás, čo pre ich predstaviteľov v Žiline znamenajú Vianoce.
Peter Holbička, hovorca Žilinskej rímskokatolíckej diecézy.
1. Vianoce sú predovšetkým oslavou narodenia Božieho Syna Ježiša Krista na túto zem. Boh vo svojej nekonečnej láske išiel tak ďaleko, že nám dáva to najcennejšie, čo má - svojho Syna. Prostredníctvom neho chce byť medzi nami. Vianočné obdobie sa začína v predvečer sviatku Narodenia Pána 24. decembra a končí sa sviatkom Krstu Pána Ježiša 11. januára.
Je to čas radostnej oslavy, že Božia láska sa rodí v našich srdciach. Počas týchto dní oslavujeme Svätú rodinu Ježiša, Máriu a Jozefa ako vzor pre všetky naše rodiny. Je to čas zastavenia a vzájomného obdarúvania sa.
2. Nebojme sa otvoriť Božej láske a prijať Ježiša Krista do svojich sŕdc. V jasliach síce vidíme malé bezbranné dieťa, ale ono chce rásť a prinášať pokoj, radosť a lásku. Bude aj náročný, spravodlivý, ale vždy ponúka svoje milosrdenstvo a priateľstvo. Staňme sa svedkami Božej prítomnosti a lásky v tomto svete!
Emil Turiak, dekan Gréckokatolíckej farnosti Žilina.
1. V slávení liturgie sú Vianoce vyvrcholením adventu – dejinného času túžobného očakávania príchodu Spasiteľa ľudstva na túto Zem. Vianoce sú naplnením Božích prísľubov – keď Boží Syn fyzicky vstupuje v podobe človeka medzi nás a začína faktickú realizáciu diela našej spásy. Túto reálnu skutočnosť si sprítomňujeme množstvom biblických čítaní siahajúcich od pradejín človeka až po reálny fakt samotného narodenia Dieťaťa Božiehov Betleheme zo svätej Panny.
V narodení Krista a v jeho živote na tejto Zemi môžeme hmatateľne cítiť rozmer nesmiernej nežnosti a lásky, ktorou obohacuje svoje okolie ale i celé ľudstvo. Zároveň je pre nás príkladom i výzvou pre život postavený na zdravých Stvoriteľových hodnotách vyvierajúcich z hĺbky srdca a duše človeka. Jeho príchodom medzi nás sa zmenil charakter dejín univerza, pozdvihol nás opäť k pôvodnej dôstojnosti a postavil každého jedného z nás pred opätovnú možnosť rozhodnúť sa o smerovaní nášho života tu i vo večnosti.
2. Boží pokoj – nech preniká život každého jedného z nás, aby sme v jeho objatí boli schopní citlivo vnímať vanutie jeho Ducha, plniť poslanie určenia človeka a rozdávať okolo seba dary jeho lásky.
Tibor Máhrik, kazateľ Cirkvi bratskej v Žiline.
1. Vianoce sú pre nás vzácnym časom, veď si pripomíname veľké tajomstvo, kedy „slovo sa stalo telom“, neviditeľný Boh zostúpil medzi nás ako dieťa do rodiny. Bohoslužba v rodine i v cirkevnom zbore má preto veľkú dôležitosť. Cirkev bratská nemá predpísanú liturgiu, preto máme slobodu a priestor kreatívne vyjadriť svoju radosť a úctu k nášmu Bohu. K slovu sa dostávajú deti i mladí, rôzne hudobné nástroje, poézia, dramatizácie, multimédiá.
Sme evanjelikálna cirkev, preto v centre bohoslužby aj počas Vianoc ostáva Písmo sväté, jeho čítanie a rozjímanie nad ním. Vyhľadávame jednoduchosť liturgie, aby bohatstvo zvesti Božieho slova vyniklo ako betlehemské svetlo v tme.
2. Zvyky sú krásne, ale skrývajú v sebe veľké nebezpečie. Ich formy môžu zakryť obsah, ktorý je dôležitý. V darčekoch pod stromčekom sa môže stratiť dar najvzácnejší - Boží Syn, Mesiáš, Ježiš Kristus.
V úsili zabezpečiť náročnú prevádzku hostín a slávností nám môže uniknúť to, že Boh chystá hostinu pre svoj ľud - svadbu Baránkovu. A bola by fatálna chyba, keby sme raz nemohli na ňu pristúpiť a to len preto, že sme boli zahľadení do seba a nie do tvare Toho, o kom Vianoce vlastne sú.
Prajem milým čitateľom odvahu hľadať ticho, v ktorom začujú Boží hlas a pôjdu za ním. Stojí to za to! Bez Krista v srdci budeme totiž sláviť Vianoceako pohania.
Pavel Frankl, predseda Židovskej náboženskej obce v Žiline.
1. Židia na rozdiel od kresťanov neoslavujú vianočné sviatky čo je dané tým, že Židia stále ešte očakávajú príchod vykupiteľa - mesiáša, a teda sa nestotožňujú s hlásaním kresťanov, že týmto vykupiteľom je Ježiš z Nazaretu. V období kresťanských Vianoc oslavujú Židia sviatok Chanuka.
Je to sviatok pripomínajúci úspešné povstanie Makabejcov proti tyranii gréckeho kráľa Epifanosa IV., 167 rokov pred našim letopočtom. Sviatok trvá 8 dní a je nazývaný aj sviatkom svetiel. Postupne sa zapaľujú sviečky na svietniku používanom len pre tento sviatok, každý deň jedna naviac. Je to sviatok veselý, deti dostávajú darčeky a možu sa hrať rôzne hry. Druhý pohľad na vianočné sviatky je pohľadom praktického života. Majorita spoločnosti, a Židia mimo Izraela žijú v Európe obklopení kresťanskou majoritou, oslavuje vianočné sviatky, sviatky mieru a pokoja.
Duchom možno tento kresťanský sviatok porovnať s najväčším židovským sviatkom Jom Kipur, Dňom zmierenia. Teda Židia nemajú problém stotožniť sa s duchom sviatkov mieru a pokoja. Pohodu sviatočných dní spojenú s kaprom či zákuskami nájdete vo vačšine židovských rodín u nás spolu s chanukovým svietnikom či šiškami, ktoré sú jedným z typických pokrmov Chanuky.
2. Mohol by som napísať veľa viet ale vyslovím len dve myšlienky, ktoré by mali rezonovať vo všetkých z nás bez rozdielu vierovyznania, farby pleti, národnosti či veku. Ži a nechaj žiť. Pokoj ľuďom dobrej vôle.
Marián Kaňuch, farár Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a.v. v Žiline.
1. Vianoce sú jedným z kľúčových sviatkov kresťanských cirkví. Tešíme sa na tieto dni. Vianoce sú zvláštnym magnetom pre mnohých ľudí. Do kostolov prichádzajú vtedy ľudia, ktorí počas roka nezvyknú chodiť, ale cez Vianoce to vnímajú ako niečo potrebné. Vidia, že Vianoce majú aj hlbší význam ako len rozdávanie darčekov. Tešíme sa na všetkých, ktorí prídu medzi nás. Chceme, aby cez Vianoce v kostole prijali niečo, čo sa inde prijať nedá. Božiu lásku.
2. Chceme osloviť všetkých návštevníkov našich chrámov dobrou správou o Pánovi Ježišovi Kristovi a povzbudiť ich k tomu, aby Pána Ježiša a spoločenstvo Božieho ľudu vyhľadávali častejšie aj počas roka. O Pánovi Ježišovi bolo povedané, že v „Jeho meno budú dúfať národy“ (evanjelium podľa Matúša 12,21).
Je našim prianím a poslaním, aby čím viac ľudí dúfalo v meno Ježiš Kristus. Aby ľudia vkladali celú svoju životnú dôveru a nádej v Krista. Aby aj v čase rôznych kríz, nepokojov ľudia našli pokoj, lásku, nádej. Našim posolstvom je tiež, aby narodený Kristus bol pre všetkých ľudí hlavnou pomocou a Záchrancom z hriechov.
Lebo preto sa Ježiš narodil, aby vyslobodil ľudí z hriechu. (ev. podľa Matúša 1,21). Narodil sa, aby vyslobodil ľudí z poviazanosti, z neodpustenia. Narodil sa, aby slepí videli, hluchí počuli, chromí chodili aby stratení boli nájdení. Zajatí zachránení. Celé Jeho posolstvo je naozaj dobrá, fungujúca zvesť aj pre súčasného človeka.
Juraj Cuper, správca Pravoslávnej cirkevnej obce Žilina.
1. Pravoslávna cirkev nesviatkuje Vianoce, ale Narodenie Isusa Christa. Sviatky trvajú tri dni. Prvý deň si pripomínajú Narodenie Isusa Christa, druhý deň Zbor Presvätej Bohorodičky a tretí deň Štefana. Sviatky trvajú od 24. decembra po Juliánskom kalendári, ktoré pripadajú na 7. januára po gregoriánskom kalendári.
Pravoslávna cirkevná obec má v Žiline asi 100 členov a bohoslužby vykonáva v kaplnkde v nemocnici. Sú to pre nás sviatky radosti, pokoja a rodinnej pohody. S radosťou ich očakávame. Radosť pramení z Daru Božej milosti, ktorú oznamujú anjeli betlehemským pastierom „zvestujem vám radosť veľkú.“ Áno, prameňom a zdrojom tejto radosti pre nás je dar, ktorý dostávame z neba v osobe Isusa Christa, Syna Božieho.
2. Stávame sa zvestovateľmi spasiteľa, keď sa navzájom pozdravujeme: Chrisos raždajetsja! Áno, on sa stále rodí, a my si navzájom onamujeme túto radostnú zvesť jeho narodenia, našim krásnym kresťanským pozdravom: Christos raždajet-sja! A odpovedáme: Slávime Jeho.
Pozdravujem kresťanov dobrej vôle a želám im šťastné prežitie roždestvenských sviat-kov a požehnaný Nový rok 2009. Kiež narodený Mesiáš Isus Christos obdarí všetkých nás svojimi milostivými darmi, láskou, pokojom, radosťou a Božím požehnaním.
